nazývajú svoju reprezentáciu, uplynulú nedeľu získali 25. letenku medzi futbalovú elitu sveta a v Japonsku a Kórejskej republike nebudú chýbať.
Vstupenky na zápas sa rozobrali za pár hodín, najmä vďaka šikovnej „vstupenkovej mafii“. Tá ich pred zápasom predávala až za 300 dolárov. Mnohých neodradila ani táto cena, čo tam po peniazoch, keď ide o česť a slávu krajiny.
V obidvoch táboroch nechýbali sebavedomé vyhlásenia. Mexičania tvrdili, že pre nich je to formálna záležitosť, iné ako víťazstvo nepripúšťali. Opak by sa rovnal národnej tragédii. Hondurasania po prílete do Mexika vyhlásili, že v tomto zápase idú do boja na „život a na smrť“ a že to bude pre nich duel storočia. Tréner Hondurasu Ramón Maradiaga prijal stávku svojho mexického kolegu Javiera Aguirreho: porazený mal víťaznému trénerovi zaplatiť večeru kdekoľvek na svete, na mieste, ktoré si vyberie jeho kolega. A vážne dodal, že Aguirreho to vyjde veľmi draho.
Honduras prišiel s tým najlepším, čo má: s talianskymi legionármi Carlosom Pavónom (Udinese), Juliom „Rambom“ Leónom (Reggina), Samuelom Caballerom (Udinese), v Uruguaji pôsobiacim Miltonom Núńezom (Nacional). Mali sa pokúsiť o prekvapenie, možno o zázrak na úkor Mexika.
V najväčšom meste sveta 120-tisíc nadšených divákov priamo na slávnom Estadio Azteca a zvyšok Mexika pri televíznych obrazovkách hnali svojich miláčikov za vytúženým cieľom. Prvý polčas nepriniesol veľa vzruchu, ani jedno mužstvo sa nevyznamenalo. Po prestávke začal Honduras aktívnejšie, zmenil svoju defenzívnu koncepciu. Mexiku prospeli striedania, začalo hrať dynamickejšie, najmä v ofenzíve a obrana Hondurasu začala robiť chyby. Bol to práve striedajúci Morales, čo v 65. minúte začal akciu, z ktorej dal C. Blanco z hranice šestnástky prvý gól. O sedem minút neskôr zasadili hosťom definitívny úder dvaja „Španieli“ Blanco a Palencia, ktorí si zahrali v šestnástke Hondurasu biliard zakončený umiestnenou strelou Paca Palenciu. Tretí gól strelil už demoralizovanému súperovi z penalty opäť C. Blanco.
Hráči Hondurasu sklamali, nevytvorili kompaktný súbor, mali ďaleko od mužstva, ktoré tak príjemne prekvapilo na Copa América 2001 v Kolumbii. Tréner Maradiaga zvedavým novinárom po zápase povedal, že stávka platí a večeru zaplatí. Aj preto, ze Aguirreho si ako trénera váži a verí, že El Tricolor je v dobrých rukách. Povedal, že jeho zverenci urobili zbytočné chyby, za ktoré kruto zaplatili. Priznal, že na zápas neboli dobre psychicky pripravení, traumu z neuveriteľnej prehry doma s Trinidadom a Tobagom pred piatimi týždňami sa nepodarilo vyliečiť. Zablahoželal nielen Mexičanom, ale aj guatemalskému rozhodcovi Carlosovi Batresovi za excelentný výkon.
Javier Aguirre okrem slov šťastia a dojatia povedal, že ho čaká s jeho zverencami ešte veľa práce na zlepšení herného prejavu mužstva. Má absolútnu pravdu, lebo s hrou, ktorú mexická reprezentácia predviedla, by na MS veľa vody nenamútila.
PRE SME - MILAN SEMAN, Mexico City
