Bush a Putin – dnes najvýznamnejšia dvojica priateľov na svete. Pred rokom by to republikán George Bush považoval asi za zlý žart. Putinovi v Bielom dome dokonca povedal, že je presne takým „chlapíkom, akého by chcel mať vedľa seba v zákope“. Prehnané osobné vzťahy boli pritom jedným z bodov, ktoré pred voľbami Bush kritizoval na demokratoch Clintonovi a Gorovi.

Dnes sa skončí Putinova prvá oficiálna návšteva v Spojených štátoch. Nešlo však len o množstvo úsmevov a prechádzky po Bushovom ranči v Texase. Obaja urobili historický krok smerom k radikálnemu zníženiu jadrových hlavíc. O desať rokov by ich mal Washington a Moskva mať dokopy okolo 5000. Takmer trikrát menej ako dnes.

Prísľub zníženia počtu jadrových hlavíc podľa pozorovateľov potvrdzuje, že po dvanástich rokoch sa skutočne končí doba studenej vojny. Nie je to však také jednoznačné. Odborníci sa zhodujú, že radikálne zníženie počtu jadrových hlavíc obom štátom vyhovuje. Rusko ide po finančnej púšti, preto by údajne bolo len otázkou času, kedy by svoj arzenál nebolo schopné udržiavať v použiteľnom stave. Putin tak o nič neprichádza. Naopak. Hlavíc by sa musel vzdať tak či tak. Takto aspoň získa dobré body.

Vyhovuje to aj Bushovi. Ten sa už dávnejšie rozhodol, že Rusko nebude vnímať ako nepriateľa, ale ako potenciálneho spojenca. Útok teroristov jeho rozhodnutie potvrdil. Amerika nepotrebuje viac ako 2000 jadrových hlavíc. S nimi sa môže obrániť pred každým. Výnimkou bolo len Rusko.

Ani jedna strana tak vlastne nerobí nič naviac, aj keď sa Bush aj Putin museli postaviť proti svojim generálom.

Naozajstnú zmenu vzájomných vzťahov by mohla predznamenať až dohoda o protiraketovej obrane, ktorú chce USA. Putin ani vo Washingtone neustúpil.

Experti upozorňujú, že to môže byť dôvodom, pre ktorý sa Bushov pokus o priateľstvo namiesto tvrdých rokovaní neudrží. Dnes pripomínajú Old Shatterhanda a Winnetoua. Nejde im však o jednu a tú istú vec.

Bush chce hodiť za hlavu studené desaťročia. Dnes má Amerika nepriateľov nepochybne niekde inde ako v bývalom postkomunistickom bloku. Putin sa zasa chce dostať, čo najbližšie k Západu.

„Pred oboma prezidentmi však stojí otázka, či môže byť spoločné ohrozenie motorom dlhodobých pozitívnych zmien,“ povedal denníku The New York Times expert na Rusko z Clintonovej administratívy Toby Gati.

A o tom pochybujú viacerí. Preto je Bushov postup riskantný. Stačí mu vraj, že sa pozerá Putinovi do očí a vidí, že sú serióznymi partnermi. Naopak, Putin chce všetky dohody napísať na papier. Pre Busha to je dnes možno zdĺhavé. Pri skúsenostiach, ktoré svet s Ruskom má, to ale nemusí byť márne.