Jean Gabin v Prístave tieňov.
FOTO – ARCHÍV
Na skladacej stoličke sedí starý muž v čiapke, spod ktorej vykúkajú biele vlasy. Na nose má okuliare s hrubými čiernymi obrúčkami a jednu nohu prehodenú cez druhú. Fotografia vznikla cez prestávku nakrúcania jeho posledného filmu Svätý rok. Má mierne zdvihnutú hlavu a pozerá sa do neurčita. K fotografii patrí text: Naplnený život Jeana Gabina. Zomrel v Paríži 15. novembra 1976, pred dvadsiatimi piatimi rokmi.
O hercoch sa hovorí, že sú exhibicionisti, že túžia stáť iba vo svetlách reflektorov a v ich svetle sa kúpu aj v súkromí. „Sláva je opojnejšia ako víno,“ tvrdí súčasná francúzska hviezda Jean Reno. Iný starší Francúz slávou opovrhoval. Volal sa Jean Alexis Moncorgé a pre kariéru si vybral meno Jean Gabin.
Na severovýchod od Paríža leží mestečko Auvers-sur-Oise. Tam niekde sa v roku 1890 zastrelil Vincent van Gogh. Približne vtedy sa do blízkej dedinky Mériel prisťahoval začínajúci herec a šansoniér Ferdinand Moncorgé s manželkou. Sedemnásteho mája 1904 sa im narodilo piate dieťa, Jean Alexis. Ako osemnásťročného robotníka ho otec zobral do kabaretu Folies-Bergere. „Toto je môj syn, nevie nič o divadle, ale chce byť hercom,“ povedal riaditeľovi. Divoch z Mérielu, mlčanlivý samotár vystúpil na javisko.
Divadlo ho adoptovalo – po jednovetových rolách prišiel konkurz do Moulin Rouge. Tam sa zoznámil s Mistinguette, hviezdou – vedette, ako hovoria Francúzi. Jean Gabin sa na ňu prilepil a aj tá jeho hviezda začala stúpať. Svet vstupoval do tridsiatych rokov, film sa naučil hovoriť a, podobne ako Gabin, bol na začiatku svojej žiarivej dráhy. Vo filme Každý má svoje šťastie sa na plátne po prvý raz objavil veľký detail mužnej tváre s úspornou mimikou. Medzi sladučkými filmovými milovníkmi pôsobil chladne vzrušujúco, romanticko-cynicky. Ženám sa páčil, fascinoval ich. V montmartreských hoteloch si mladý vidiečan už užíval ako pokročilý bohém.
O niekoľko rokov nakrútil režisér Marcel Carné film Quai des Brumes podľa románu Pierra Mac Orlana a scenára Jacquesa Préverta. Príbeh dezertéra, ktorý na nábreží des Brumes stretne Nelly s veľkými očami v pršiplášti a barete, mal osudovú iskru – mnohí filmoví kritici tvrdia, že je to najlepší Gabinov film. Nelly hrala začínajúca herečka Michéle Morganová, spolu s Gabinom ich oslavovali ako ideálny pár. Zamilovali sa však do seba až o niekoľko mesiacov neskôr v Berlíne, kam odišli nakrúcať Korálový útes – presne v krištáľovú noc, keď sa ulicami mesta hnali nacisti. Ich lásku, tak ako mnoho iných lások, zmietla vojna, ale na rozdiel od iných, tejto vtlačil nesmrteľnosť film.
Gabin bol jedným z mála francúzskych hercov, ktorí nespolupracovali s kinematografiou riadenou nemeckou okupačnou správou. V júni 1940 odišiel z Paríža autom po zapchatých cestách smerom na juh.
Herec, ktorý pohŕdal čímkoľvek zabaleným do hollywoodskej pozlátky, však napokon zakotvil v Hollywoode. Zoznámil sa s Marlene Dietrichovou, žil s ňou v dome na hollywoodskych pahorkoch, ona ho obskakovala, obúvala mu papuče a on sa nudil. Roku 1943 sa nalodil na krížnik Elorn a vyplával smerom k vojne: „Nemohol by som sa v Paríži pozrieť kamarátom, ktorí boli v prvej línii, do očí. Preto som odišiel do tej skurvenej vojny, aj keď som mal plné gate.“ Jeho tank dorazil až pod Hitlerovu pevnosť Berghoff. Keď sa však v Paríži na Champs-Élysées konala prehliadka víťaznej de Gaullovej armády, Gabin ju sledoval z okna hotela Claridge.
Rozišiel sa s Marlene Dietrichovou a vzal si modelku Dominique. Toto Gabinovo posledné manželstvo vydržalo až do jeho smrti. Ďalej nakrúcal: Tulák Archimedes, Burziáni, Hlučné ulice, Dvaja muži v meste, Prípad Dominici, maigretovky, detektívky aj gangsterky. „Je ako medveď alebo veľký pes, ktorý vydychuje vietor a nasáva teplo. Miluje herectvo, aj keď pôsobí dojmom domaseda a novinári si o ňom myslia, že je analfabet. Čo na tom, že nová francúzska filmová vlna oňho veľmi nestála a že posledné filmy sa veľmi nevydarili? Bolo to ako s vojnou – povinnosť si už splnil,“ povedal ďalší slávny francúzsky herec Pierre Brasseur.
Tri dni po jeho smrti vyplával z brestského prístavu krížnik Détroyat – na palube bola iba Gabinova rodina, admirál Gélinet, Odette Venturová, vdova po hercovi Linovi Venturovi, režisér Gilles Grangier a Alain Delon. Popol rozsypali do mora. Ako napísal Gabinov životopisec André Brunelin: „Jean si neprial ani hrob, ani pomník. Nepotreboval ich.“
Zajtra – Erwin Rommel
