Štáty, ktoré do tejto desiatky takmer naisto nepatria, sú Rumunsko, Bulharsko a Turecko.
Výročné hodnotiace správy, ktoré včera Európska komisia odovzdala do rúk kandidátov, potvrdili, že všetci, s výnimkou Turecka, spĺňajú i politické kritériá na členstvo v Európskej únii. Iba v prípade Slovenska zaznelo, že Bratislava kodanské (politické) kritériá „zatiaľ“ spĺňa, čo môže naznačovať isté obavy z politického vývoja u nás po budúcoročných voľbách.
Brusel kandidátske krajiny zároveň vyzýva na pokračovanie reforiem najmä v justícii, zdôrazňuje význam boja proti korupcii, obchodu so ženami a kritizuje postavenie rómskej menšiny.
Únia zároveň dáva nepriamo najavo, že si trúfa zvládnuť krkolomný manéver jednorazového rozširovania až o desať krajín.
Rok 2004 bol stanovený vo švédskom Göteborgu v júni tohto roku. Podľa niektorých predstaviteľov únie tento termín „veľkého tresku“ potvrdzuje aj plánovaný súhrn výdajov a príjmov Európskej únie na roky 2000 – 2006, určený ešte v Berlíne v roku 1999.
Vyhlásenia pootvárajú kandidátom dvere aj napriek budúcoročným prezidentským voľbám vo Francúzsku, ktoré budú, na rozdiel od tých slovenských, dôležité pre všetkých kandidátov. Ich výsledok môže rýchlosť rozširovania nepriaznivo ovplyvniť, napriek tomu Európska komisia považuje za možnú dohodu európskej pätnástky v tých najcitlivejších rokovaniach, akými sú štrukturálne reformy a poľnohospodárstvo. Práve Paríž sa v týchto otázkach nie vždy zhoduje s Bruselom.
Verheugen navyše navrhuje, aby sa kandidátom poskytla pomoc vo výške 250 miliónov eur na zvládnutie obrovského balíka legislatívy. Táto peňažná injekcia by sa mala sústrediť na posilnenie administratívnych kapacít kandidátskych štátov, ktoré sú podľa včerajšej hodnotiacej správy nedostatočné takmer u všetkých ašpirantov.
Z ekonomického hľadiska, na ktoré sa včerajšie hodnotenie sústredilo, sa rysujú tri skupiny kandidátskych štátov.
V prvej sú stredomorské štáty Cyprus a Malta, ktoré fungujú ako trhové ekonomiky a dokazujú životaschopnosť aj pod tlakom hospodárstva únie. Sklamaní sú možno Slovinci, ktorí dúfali, že sa ocitnú v tejto skupine.
Ocitli sa však v druhej spolu s Českom, Estónskom, Maďarskom, Slovenskom, Poľskom, Lotyšskom a Litvou. Tieto štáty podľa Európskej komisie zmenili svoje štruktúry, aby mohli pracovať ako trhové ekonomiky a mnohé z nich, vrátane Slovenska, už podľa Bruselu i takto fungujú. Aj napriek rozdielom medzi štátmi tejto skupiny komisia predpokladá, že znesú tlaky hospodárskeho súťaženia po vstupe do únie.
V poslednej skupine sa ako najpokrokovejšie zdá Bulharsko, pretože sa približuje k trhovej ekonomike. Rumunsko nespĺňa takmer žiadne z ekonomických kritérií, hoci prvýkrát naštartovalo reformný balík. Tretia krajina – Turecko – ešte smerom k fungujúcej trhovej ekonomike v súvislosti s dvomi hospodárskymi krízami nepokročila. JURAJ TOMAGA
