tragédiu zažívajú ropní šejkovia.

Juraj Kotian, analytik Slovenskej sporiteľne, vidí pre ďalší pozitívny vplyv silnej koruny a lacnej ropy na ceny palív na čerpacích staniciach už iba malý priestor. „Treba si uvedomiť, že fixné náklady na liter benzínu vrátane spotrebnej dane tvoria dnes asi dve tretiny konečnej ceny. Externé vplyvy sa budú teda odzrkadľovať iba na zvyšnej tretine,“ povedal Kotian.

Na ceny benzínu tlačia hlavne nižšie náklady bratislavského Slovnaftu, jedinej domácej rafinérie, ktorá zásobuje aj väčšinu tuzemskej konkurencie, na zaobstarávanie ropy. Slovnaft ju nakupuje z Ruska za cenu, ktorá je konštantne odvodzovaná od referenčnej ropy Brent. Cena ropy pritom všade na svete klesá. Rafinéria okrem toho platí za dodávky v dolároch, pričom koruna po sérii zvyšovania ratingu Slovenska v posledných týždňoch silnie.

Nečakané zmeny na trhu s ropou odštartoval pred dvoma mesiacmi teroristický útok na Spojené štáty. Bezprostredne po ňom sa síce rozpútalo šialenstvo a každý ropu nakupoval, aby sa v očakávaní rýchlej odvety USA predzásobil, čo na pár dní vyhnalo jej cenu nad tridsať dolárov za barel, no po skončení „býčieho amoku“ sa začalo hovoriť o strachu z lietania, následnom úpadku leteckého priemyslu a o globálnej hospodárskej kríze vôbec.

Nižší dopyt po palivách v čase recesie tlačí na cenu ropy, ktorá sa prepadla dokonca pod 20 USD/barel. Obavy z rozšírenia vojny z Afganistanu do Iránu obchodníci s komoditami nepociťujú. Na trhu je totiž prebytok ropy a prípadný výpadok iránskych dodávok by vedela bez problémov nahradiť napríklad Saudská Arábia.

Analytik firmy Colosseum Jiří Šťastný označil za hlavnú príčinu padajúcich cien prebytok ropy na trhu. „Ponuka je vyššia ako dopyt. Ten je od teroristických útokov (na USA) veľmi nízky. Jeho rast je v týchto dňoch asi desaťkrát pomalší, ako počas iných dní poslednej dekády,“ vysvetlil Šťastný.

Spojené štáty, ktoré spotrebujú štvrtinu svetových ropných zásob, balansujú na pokraji recesie. Japonsko, druhý najväčší odberateľ, je v recesii už niekoľko rokov. „Ani situácia v Európe nevyzerá ružovo,“ upozornil Šťastný. Spolu s makroekonomickými vplyvmi sa podľa neho pod prepad cien ropy podpísala aj prehlbujúca sa nedôvera v lietanie. Letecký priemysel pritom spáli až desať percent predanej ropy.

Predstavitelia ropných veľmocí združených v karteli OPEC sa už ozývajú, že plánujú znížiť denné exportné kvóty s cieľom „obnoviť dôveru obchodníkov v 25-dolárové ceny“. Ali al-Naimi, saudskoarabský minister pre ropu, po návšteve Nórska: „Povedal som im, že potrebujeme (znížiť kvóty) približne o dva milióny. OPEC by mal k tomu prispieť obmedzením dennej ťažby o 1,5 milióna, o zvyšných 500-tisíc barelov sa budú musieť postarať krajiny mimo OPEC.“ Patria medzi ne napríklad Rusko, Nórsko, Mexiko alebo Spojené štáty.

Obchodníci však rečiam arabských šejkov o znížení exportných kvót príliš neveria. Šťastný: „Už deviaty mesiac nie sú schopní dodržiavať, na čom sa sami dohodli. Vyvážajú oveľa viac, ako pôvodne chceli. Každý z nich sa bojí, že mu niekto obsadí trh, ak nedodá dostatok ropy.“

TOMÁŠ VELECKÝ