Hanif Kureishi je nepochybne pozoruhodný anglický spisovateľ - pozoruhodný presne v tom zmysle, že si zaslúži zvýšenú pozornosť, no s vyslovením konečného úsudku bude ešte treba počkať. V slovenskom preklade zatiaľ vyšiel jeho román Intimita a Knižná dielňa Timotej v tom istom roku prináša preklad jeho dlhšej prózy V poslednom čase, napísanej na motívy Čechovovej novely Súboj. Predložiť obe diela čitateľovi v jednej knihe bol vynikajúci a zároveň zdrvujúci vydavateľský nápad. Málokto by si bol totiž dal námahu zháňať staršie vydanie Čechova, a tak by sme boli Kureishiho rozsiahlejšiu poviedku zaslúžene prijali ako solídny, ak už nie oslnivý spisovateľský výkon; pri takomto naservírovaní Súboja až do domu sa však porovnávaniu nevyhneme a treba rovno povedať, že pre Kureishiho nedopadá najlepšie.
Príčin môže byť viacero a za niektoré Kureishi asi ani nemôže. (Jednou z nich je preklad - niežeby bol ten z angličtiny zlý, ale pri vybrúsenom, šťavnatom, zľahučka, primerane dobe a prostrediu patinovanom preklade Križkovej pôsobí miestami ťažkopádne.)
Kureishiho próza sa odohráva v súčasnej Veľkej Británii, Čechovova v cárskom Rusku, a obe hovoria v podstate o zrážke činorodých ľudí s ľuďmi bez vôle a cieľa, onými dobre známymi „zbytočnými ľuďmi“ ruskej literatúry 19. storočia. Namiesto do kaukazského zapadákova situuje Kureishi dej do kúpeľného mestečka a usiluje sa nájsť v sociálnej štruktúre dnešného Anglicka pendanty Čechovových postáv - lekár môže zostať lekárom, ale z bádateľa sa stáva majiteľ butiku a reštaurácie a zo štátneho úradníka skrachovaný intelektuál.
Možno sme „spracovaní“ veľkými dielami ruského realizmu i osobne zažitými štyridsiatimi rokmi cárokratického komunistického režimu, ale zdá sa nám, že u Čechova má individuálna tragédia aj istý spoločenský rozmer a závažnosť, ktorý vo voľnejšej a sociálne mobilnejšej súčasnej anglickej spoločnosti chýba, alebo ho aspoň na základe našich nedokonalých znalostí prostredia nie sme ochotní Kureishiho próze priznať. Isté je, že biľag nadivoko žijúceho páru znamenal v Rusku 19. storočia čosi iné ako v dnešnom západnom svete, takže otázka mravnej zodpovednosti či nezodpovednosti má oveľa menšiu naliehavosť, a ani spoločenský inštitút či rituál ozbrojeného súboja nemožno asi plnohodnotne nahradiť neformálnym pästným súbojom.
Možno bol Kureishiho zámer preniesť Čechova do súčasného Anglicka pomýlený a vopred odsúdený na neúspech. Možno je jeho úspech v tom, že nám ukazuje, aký nezávažný a poklesnutý je náš dnešný život v oveľa slobodnejšej spoločnosti - onú kunderovskú neznesiteľnú ľahkosť a prázdnotu bytia. Ale najpravdepodobnejšie sa mi vidí, že Čechov je jednoducho spisovateľ výnimočných kvalít a v takej kruto tesnej blízkosti by sa pri ňom scvrkli aj súčasní velikáni. Takže na záver môžeme skonštatovať, že zo súboja so Súbojom nevychádza Kureishi víťazne, ale jeho prehra rozhodne nie je nedôstojná.
PAVEL VILIKOVSKÝ
(Autor je spisovateľ)
