Stalo sa to v kuchyni sociálnej ubytovne na Coburgovej ulici v Trnave, ktorú Viktor predtým zvnútra zamkol. Našťastie v domčeku oproti, vzdialenom niekoľko desiatok metrov, býva jeho matka, u ktorej bola práve na návšteve dcéra z Čiech. Počuli krik a možno oblokom bez záclony aj videli, čo sa v kuchyni deje. Dcéra utekala do ubytovne, vyvalila zamknuté dvere na kuchyni. Nahá družka vybehla na chodbu a privolaná polícia o niekoľko minút odviezla Viktora na policajnú stanicu. Za svoj čin bol vyšetrovateľom obvinený a umiestnený v cele predbežného zadržania.

„Mali by ho dať na liečenie, lebo určite nie je normálny. Zdalo sa mi, že je omámený, či mal vypité, neviem. Viem iba to, že keď ráno odchádzal, mal u seba päťsto korún, a keď sa vrátil, mal už iba tristo,“ hovorí drobná Viktorova družka. „Čakala som naňho päť dlhých rokov. Iba pred štyrmi dňami sa vrátil z leopoldovskej väznice, kde sedel za lúpežné prepadnutie. Teraz je mi ľúto, že ho opäť zatvorili, lebo určite nevedel, čo robí. Bol to strašný pocit, keď som mala nôž na prsiach, musela som sa vyzliekať, a chlapec sa pozeral. Kričala som o pomoc. Chlapec chcel ujsť, ale nemohol. Všetko sa to zbehlo v priebehu desiatich minút. Máme spolu dve deti, mladšie má päť rokov.“

Chmúrnu kulisu tohto príbehu tvorili zničené domy Coburgovej ulice, veľké smetiská medzi nimi a odrezaná svinská hlava, pohodená pred vchodom do domu, kde sa všetko odohralo.

V prvý marcový deň sa Viktor K. na základe príkazu Okresného súdu v Trnave po štyroch dňoch slobody opäť vrátil do Nápravnovýchovného ústavu v Leopoldove. (mm)