Hoci je úspech spoločnosti Volkswagen Slovakia najlepším príkladom získavania priamych zahraničných investícií, negatívom je silný stupeň závislosti celého hospodárstva od jedného veľkého výrobcu. Automobilový priemysel je pritom osobitne citlivý na výkyvy vo vývoji celkovej ekonomickej situácie na odbytových trhoch. Vyplýva to z hodnotenia prílevu priamych zahraničných investícií na Slovensko, ktorý denníku SME poskytol minister hospodárstva Ľubomír Harach. Podiel priemyslu na celkovej ekonomike Slovenska sa za posledných desať rokov znížil takmer na polovicu, na úroveň iba mierne vyššiu, ako vykazujú krajiny Európskej únie. Zahraničné investície začínajú postupne prispievať nielen k zvyšujúcej sa produktivite, ale aj k tvorbe nových pracovných príležitostí. Napriek tomuto faktu je podiel pridanej hodnoty na hrubej produkcii priemyslu stále nízky, približne 27 percent. Pritom tento fakt nemenia ani zahraničné investície. Napríklad výroba dopravných prostriedkov, ktorá je všeobecne považovaná za výrobu s vysokou pridanou hodnotou, zaznamenala v minulom roku podiel pridanej hodnoty okolo 17 percent a tento ukazovateľ rastie len pomaly.

(pokračovanie na str. 3)

(dokončenie zo str. 1)

Existencia spoločnosti Volkswagen Slovakia a jej expanzívne plány napomohli Slovensku získať viac ako desiatku nových zahraničných investorov. Aj vďaka týmto investíciám celý sektor strojárstva vykazuje dynamický rast. Navyše existencia tohto silného nadnárodného subjektu stimuluje výrobu elektrických zariadení, hutnícky, strojársky či chemický priemysel. Rizikom je však zároveň fakt, že v prípade predĺženej recesie v krajinách Európskej únie, ale aj vo zvyšku sveta bude práve výroba áut výrazne postihnutá. V elektrotechnickom priemysle, ktorý je spolu s automobilovým priemyslom jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví priemyslu SR v poslednom období, podiel pridanej hodnoty stagnuje. Jednou z príčin tohto stavu je presun manuálne náročnej práce, napríklad výroba káblových zväzkov. Komparatívna výhoda Slovenska v oblasti mzdových nákladov je jedným z hlavných faktorov umiestnenia týchto investícií v SR. Táto výroba je však obzvlášť citlivá na zmeny a vývoj mzdových nákladov, a preto stabilita takýchto investícií na Slovensku nie je neobmedzená a v prípade rastu mzdovej úrovne v SR môže dôjsť v budúcnosti k presunu tejto výroby do oblastí s nízkymi mzdovými nákladmi do krajín ako Čína, India, krajiny Ázie a podobne. Na druhej strane manuálne náročná práca generuje veľké množstvo pracovných príležitostí, čo pozitívne vplýva na pokles nezamestnanosti.

V sektore elektrotechnického priemyslu konečne dochádza k umiestňovaniu finálnej produkcie na Slovensku. Napríklad Matsushita započala výrobu hi-fi súprav a videí, Sony začal s výrobou televízorov, Semecs rozbehol výrobu telefónov ISDN. Sú tu aj zámery presunu časti výroby niektorých investorov do blízkosti týchto producentov. Aj napriek tomuto faktu je elektrotechnický priemysel zatiaľ charakterizovaný nenáročnou výrobou. Výroba káblových zväzkov a izolantov je napríklad najsilnejšou časťou elektrotechnického priemyslu s takmer 8700 zamestnancami. V tejto oblasti pôsobia napríklad spoločnosti Leoni, Yazaki, Schutt, Todenco či Delphi. Obuvníckemu priemyslu na Slovensku dominujú zahraniční investori (Rieker-Obuv, Komárno, Gabor Slovensko, Bánovce nad Bebravou, Ecco Martin). Gabor Slovensko, ako aj ECCO Martin plánujú výrazné rozšírenie svojich investícií na Slovensku. Gabor Slovensko plánuje investovať približne 400 miliónov korún do rozšírenia výrobného závodu v Bánovciach, pričom do roku 2003 plánuje vybudovať nový závod v Liptovskom Mikuláši za 200 miliónov korún. Spoločnosť ECCO Martin plánuje v horizonte troch rokov dokonca strojnásobiť svoju doterajšiu investíciu. Sektorom s najväčším potenciálom zvýšiť podiel pridanej hodnoty je drevospracujúci priemysel, ktorý je jedným z mála odvetví s dostatkom domácich surovinových zdrojov. V súčasnosti je však charakterizovaný vývozom nespracovaného, prípadne polospracovaného dreva. Možným pozitívnym faktorom, ktorý by mohol zvrátiť tento negatívny jav, by mal byť pripravovaný projekt papierensko-celulózového kombinátu s objemom investície približne 20 miliárd korún.

ÚSPEŠNE PROJEKTY

Popri príleve zahraničných investícií v rámci privatizácie finančného sektora sa v tomto roku uzavrelo viacero rokovaní s investormi do výrobného sektora. Príkladom sú vstupy spoločností Matsushita Audio Video Deutschland, Punch International N.V. a Afe Metal. Podarilo sa tiež podporiť projekty spoločností Eissmann Coba Plastic, Tondeco a Swedwood.

Investičný zámer belgickej spoločnosti Punch International, N. V. už nabral konkrétnu podobu. Spoločnosť pripravuje spustenie výroby v najbližších týždňoch. Ministerstvo hospodárstva zároveň hľadá efektívny spôsob urýchlenia realizácie druhej fázy investície tejto spoločnosti. Francúzska spoločnosť Afe Metal, ktorá sa rozhodla investovať do výroby odliatkov, plánuje spustiť výrobu v najbližších mesiacoch. Matsushita Audio Video Slovakia začala prevádzku už v prvom polroku 2001 a v súčasnosti zamestnáva približne 730 zamestnancov.

(pokračovanie na str. 7)

(dokončenie zo str. 3)

ROZPRACOVANÉ PROJEKTY

Vymenovať projekty, ktoré sa majú v najbližšej dobe začať realizovať, je ťažké, nakoľko investor môže kedykoľvek svoj investičný zámer oddialiť, pozastaviť alebo aj zrušiť. Ministerstvo hospodárstva a agentúra SARIO evidujú celkovo 62 rozpracovaných projektov. Medzi ne sa zaraďujú tie projekty, pri ktorých prebiehajú konzultácie s investorom, vyberajú sa vhodné priestory a investor sa aktívne podieľa na umiestnení svojej investície na Slovensku. Je nutné podotknúť, že väčšina zahraničných investorov čaká na nadobudnutie účinnosti schváleného zákona o investičných stimuloch, ako aj na jeho podmienky tak, aby dokázali zosúladiť svoj investičný zámer s dikciou zákona a mohli byť príjemcom jednotlivých výhod (daňové prázdniny, príspevok na novovytvorené pracovné miesta a príspevok na rekvalifikáciu). Nakoľko ide o dôverné informácie, prehľad o jednotlivých prebiehajúcich projektoch nie je možné zverejniť aj vzhľadom na požiadavku investora.

AKO NA INVESTOROV

Aktívny prístup k zahraničným investorom patrí k prioritným úlohám Obchodno-ekonomických oddelení (OBEO) pri Zastupiteľských úradoch SR Konzultáciami s investormi sú poverené jednotlivé útvary rezortu hospodárstva, ako aj OBEO v zahraničí. Databáza potenciálnych investorov bude poskytnutá agentúre SARIO, ktorá zabezpečí podchytenie jednotlivých investičných zámerov, osloví investora a v prípade pozitívnej reakcie formou pridelenia projektového manažéra zabezpečí aj adekvátnu podporu pri realizácii projektu.

OBEO pri zastupiteľských úradoch operatívne poskytujú zahraničným investorom informácie o investičnom prostredí na Slovensku. Následne v určitom štádiu rozpracovanosti postúpia príslušný projekt na SARIO, s tým, že agentúra SARIO vstupuje do rokovaní s konkrétnym zahraničným partnerom a zabezpečuje spätnú väzbu pre obchodno-ekonomické oddelenie. K prvému polroku 2001 ministerstvo hospodárstva evidovalo prostredníctvom siete OBEO 50 zahraničných investorov, ktorí prejavili záujem investovať na Slovensku.

Činnosť OBEO je zatiaľ najúspešnejšia vo Veľkej Británii, v Nemecku, Francúzsku, Izraeli, Japonsku a Holandsku. Príkladmi takto uzavretých rokovaní sú projekty Todenco, Plastic Omnium, XPS Slovakia.

NEÚSPEŠNÉ PROJEKTY

Viacero investorov sa svoj zámer po zvážení investičného prostredia, možností, ako aj podmienok pre investovanie rozhodli umiestniť svoju investíciu v inej krajine alebo zrušili svoj investičný zámer na Slovensku. Pri týchto neúspešných projektoch boli identifikované ich hlavné pohnútky.

Patrila k nim neexistencia dostatočných podporných nástrojov v rámci konkurenčného prostredia krajín Strednej a Východnej Európy či iných krajín. Zavážila ja neexistencia zákona o investičných stimuloch, ktorý by štandardizoval a stransparentnil systém poskytovania investičných stimulov. Investori tiež reagovali na ponuku výhodnejších podmienok pre investovanie v ostatných krajinách. Odradili aj zložité a neprehľadné majetkové vzťahy a majetkovoprávne nevysporiadanie nehnuteľností, ekologická záťaž, ako aj hrozba existencie iných skrytých záväzkov v existujúcich výrobných kapacitách. Závažný je aj absolútny nedostatok dostupných priemyselných parkov, v ktorých by sa mohol investor okamžite etablovať formou kúpy alebo nájmu výrobných priestorov. Stále silné zostávajú aj administratívne bariéry pre etablovanie investície na Slovensku, zdĺhavé schvaľovacie procesy, zbytočná byrokracia, napríklad získanie povolenia na prechodný pobyt na Slovensku, fungovanie katastrálnych úradov, získanie stavebného povolenia, získanie daňového identifikačného čísla spoločnosti…

Investorov však môže odradiť aj zmena situácie na svetových trhoch (high-tech produkcia, sektor informačných technológií), ktorá negatívne ovplyvnila expanzívnu stratégiu jednotlivých spoločností. (tom)