sporiteľne rakúskej Erste Bank.

Najväčším investorom v prvom polroku bolo Rakúsko s podielom 46 percent, nasledované Veľkou Britániou (13,2 %) a USA (10,3 %). Popri finančnom sektore, ktorý sa na príleve podieľal takmer tromi štvrtinami, významnejší objem investovaného kapitálu smeroval do spracovateľského priemyslu (9,9 %), obchodu (8,6 %) a dopravy a spojov (5 %, išlo zrejme o vstup konzorcia AIG do spoločnosti Globtel).

Keďže podľa aktuálnych informácií do konca roka 2001 nedôjde k ukončeniu projektov privatizácie SPP a zrejme aj Transpetrolu, koncoročný prílev zrejme nepresiahne 1,5 miliardy USD a bude tak minimálne o štvrtinu nižší ako v minulom roku. Spomedzi veľkých privatizačných transakcií bude zrejme prílev PZI ovplyvnený už len prílevom prostriedkov z privatizácie Všeobecnej úverovej banky.

Celkový objem priameho zahraničného kapitálu investovaného v SR predstavoval ku koncu prvého polroka 2001 199,7 miliardy korún (4,05 mld. USD), čo je približne 750 USD na obyvateľa. V najbližších mesiacoch však NBS zrejme túto hodnotu zreviduje smerom dolu, podobne ako v roku 2000 v súvislosti so o vstupom Deutsche Telekom. Dôvodom tejto úpravy bol rozdiel medzi sumou, ktorú nemecký investor zaplatil za celkový 51-percentný balík akcií Slovenských telekomunikácií, a jeho podielom na vlastnom imaní ST na konci obdobia, ktorý bol nižší ako cena transakcie. Podobnú revíziu možno očakávať aj v súvislosti s predajom Slovenskej sporiteľne, keď napriek hodnote transakcie približne 17 miliárd korún sa stav zahraničného kapitálu vo finančnom sektore v skutočnosti zvýši len o podiel Erste Bank na základnom imaní banky, prípadne ážiu, resp. iných súčastiach vlastného imania, čo bude približne na úrovni 6 mld. Sk. Zvyšná suma transakcie (ktorá zodpovedá hodnote prílivu kapitálu) sa pritom rozplynie v iných oblastiach (napríklad výplata dlhopisov FNM).

Vývoj zahraničných investícií v prvom polroku potvrdzuje pretrvávajúce rezervy Slovenska v oblasti prílivu kapitálu do podnikovej sféry vo forme tzv. greenfield (projekty na zelenej lúke - výstavba nových podnikov), resp. brownfield (využitie prebytočných alebo nevyužívaných kapacít existujúcich podnikov) investícií.

BARIÉRY VSTUPU

INVESTOROV

Bariéry vyššieho záujmu investorov zatiaľ najkomplexnejšie pomenovala štúdia FIAS z roku 2000 a vláda na ňu reagovala prijatím materiálu Opatrenia na zlepšenie právneho a regulačného rámca na podporu podnikania a investícií, pričom vláde nemožno uprieť snahu postupne tieto opatrenia aj reálne uvádzať do života.

Ako však ukazujú aj tohtoročné vystúpenia investičné fóra, investori sa naďalej stretávajú s problémami a deformáciami podnikateľského prostredia na Slovensku. Napríklad závery 5. okrúhleho stola vlády, organizovaného spoločnosťou Economist Conferences v októbri, potvrdili predo-všetkým:

* nedostatočnú implementáciu a vymožiteľnosť práva v praxi

* neprehľadnú a často sa meniacu legislatívu

* nevyjasnené vlastnícke vzťahy k pozemkom

* problémy spojené s korupciou

* obtiažne získavanie pracovných povolení a povolení na trvalý pobyt pre pracovníkov zahraničných firiem

Špecifický problém predstavuje nesúlad deklarácií a konkrétnych opatrení, ktorý sa prejavil napríklad v často spomínanom zákone o investičných stimuloch, ktorý minimálne s polročným oneskorením (pravdepodobne) vstúpi do platnosti 1. decembra.

Práve tento zákon, ako aj zákon o podpore výstavby priemyselných parkov sú však skôr pozitívnymi výsledkami úsilia vlády o zatraktívnenie Slovenska ako investičného teritória a o vyrovnanie podmienok s ostatnými krajinami V4.

Úplne opačný efekt má však faktické fiasko projektu SARIO. Snahy o vyriešenie modelu fungovania tejto agentúry, ktorej hlavným poslaním mala byť podporu vstupu zahraničných investícií so slovenskej ekonomiky, s majoritnou účasťou ministerstva hospodárstva, skončili 28. septembra rozhodnutím väčšinových akcionárov o jej zániku. SARIO malo prakticky počas celej svojej existencie problémy s financovaním, neboli jasné vlastnícke vzťahy a samotný spôsob fungovania spoločnosti bol netransparentný. Z tohto dôvodu pozastavila ešte v roku 2000 aj Európska komisia prísun 5,5 mil. eúr, ktoré mali prísť na Slovensko prísť v rámci programu Phare na podporu investícií na Slovensko. V budúcnosti, nie je však jasné kedy, by mala vzniknúť podobne zameraná agentúra vo forme príspevkovej organizácie ministerstva hospodárstva.

Faktický zánik agentúry, ktorá však ani počas svojej existencie nebola schopná plniť úlohy tzv. one-stop servisnej agentúry pre investorov na spôsob českého CzechInvestu, tak predstavuje ďalšiu ranu atraktívnosti Slovenska, a to aj voči ostatným krajinám V4, kde podobné agentúry fungujú podstatne úspešnejšie a efektívnejšie.

Práve prítomnosť takejto agentúry by pritom mala prispieť ku komplexnému a koordinovanému prístupu a servisu k zahraničným investorom. Realizované, resp. plánované vstupy zahraničných investorov do podnikovej sféry, ktoré predsa len zaznamenávame, sú tak skôr výsledkom individuálnych aktivít podnikov (napr. Swedwood v Malackách, kanadský Exall v NCHZ Nováky, dánsky Danfoss v Calexe Zlaté Moravce), resp. miest (napr. belgický Punch v priemyselnom parku v Námestove). Je však pozitívne, že na Slovensku sa etablovali viacerí renomovaní a silní investori, ktorí ohlasujú plány na ďalšiu expanziu a s tým spojené investície a prípadne aj zvyšovanie zamestnanosti, medzi nimi aj najväčší investor a exportér - Volkswagen, brazílske Embraco alebo majiteľ bývalej východoslovenskej vlajkovej lode - americký US Steel) .