Tohtoročná jeseň priniesla neobvyklý nápor hudby, v ktorej dominujú ženy. Vyšli tri pozoruhodné albumy žien, ktoré zamotali hlavy kritikom aj kritičkám: Afroameričanka Macy Grayová a jej druhý album The Id (Epic/Sony), newyorská intelektuálka Suzanne Vega a jej šiesty album Songs In Red And Gray (A&M Records/Universal) a nakoniec nepredvídateľná Tori Amosová a kolekcia piesní Strange Little Girls (Warner Music), ktorú muži-recenzenti ochutnávajú opatrne ako horúcu kašu.

Tri ženy, ktoré stoja za albumami, sú dôležitejšie ako ich producenti a do hláv poslucháčov lezú ťažšie ako producentské produkty na jedno použitie. Tri umelkyne vyšli totiž na trh s tým, čo majú najvzácnejšie, a nie sú to odhalené pupky a korenisté škandály, ale zážitky a skúsenosti žien.

Tak napríklad Macy Grayová sa priznala k maniodepresii. Speváčka, ktorá je stelesnením emócií, vášne, sexu, bojuje s vlnami smútku. Možno vďaka tomu vie otvorene hovoriť, a ak sa teší, tak naplno. Okrem toho ako vyštudovaná scenáristka vie aj písať a texty jej piesní sú rovnako dôležité ako hudba. Názov albumu The Id poukazuje na Freuda, no skôr ako psychoanalýza na gauči je to pokus dostať sa k tomu, čo urobíte alebo čo vám napadne skôr, než začnete o veci premýšľať. Tam, v tom momente, je Macy nespútaná, má túžby a potreby, pohráva sa s krehkou hranicou šialenstva a vôbec sa za to nehanbí. K týmto slovám nepriradím žiadnu charakteristickú pesničku, lebo taký je album vcelku. Ale skladba Oblivion, niečo medzi dychovkou a hitom The Doors o whisky bare, hovorí, že Macy podľa chuti aj hrá.

Suzanne Vega si päťročnú pauzu nevybrala sama - citlivej a nadovšetko rozumnej žene sa zrútil svet. Rozišla sa s manželom, producentom, ktorý jej na platni 99,9 F postavil kapelu. Tesne po vydaní novej platne zrútili jej Manhattan - a tichá intelektuálka si povedala: Dosť! Hudobne sa vrátila k folkovej gitare, ale tie piesne. Tie sú aj s pomocou moderných aranžmánov akési smelé, slovne otvorené, vzdorovité - svet sa predsa len nezrútil, nebudem taká, akú si ma chcel mať, som rozvedená, z kože som si spláchla všetku minulosť. Bez vnímania textov si poviete - tie pesničky sú vlastne veselé.

Dvanásť piesní na albume Tori Amosovej napísali muži a väčšina z nich sa nekončí šťastne. Tori sa vtelila do postáv skladieb a prebrala na seba všetky ich smútky a úzkosti. Hrozivo šepká, zvíja sa, znežnie, zľahostajnie, zomrie - presne podľa textu. Podobne, ako to robí fotografka Cyndi Shermanová, Tori sa aj v booklete štylizuje do dievčat a žien, o ktorých spieva Eminem, Dave Gahan, Lou Reed, Slayer, Stranglers či Neil Young. To nie je o súťaži, kto zaujímavejšie zaspieva skladbu, Tori šokuje, keď ukazuje: aha, toto sú tie ženy, o ktorých a pre ktoré píšete skladby. Zaujíma vás, rozorvaní umelci, vôbec niekedy, čo si o tom myslia ony?