POVAŽSKÁ BYSTRICA - Na názory odvolaného trénera Štefana Katušáka, ktoré odzneli na minulotýždňovej tlačovej konferencii a následne v médiách a v ktorých okrem iného obviňuje hráčov z nechute tvrdo trénovať, sa rozhodli zareagovať hráči hádzanárskeho klubu MŠK Považská Bystrica.
„Štefan Katušák nás svojimi vyhláseniami hrubo očiernil a pri svojej obhajobe na odvolanie z funkcie hlavného trénera uviedol viacero nepravdivých a zavádzajúcich faktov, ktoré sa dotkli nielen uvedených hráčov, ale celého kolektívu. Tvrdenie, ‘že hráči pravidelne naznášali do autobusu alkohol a cestou zo zápasu pili, nehľadiac na to, či sme vyhrali, alebo prehrali‘, považujeme za nemiestne. Veď tréner cestoval v autobuse s nami, a keby k niečomu takému došlo, nevyhli by sme sa disciplinárnym trestom. Počas celého jeho pôsobenia však nebol zaznamenaný ani jediný prehrešok a udelená jediná pokuta za porušenie životosprávy…
Výhrady neboli ani k tréningom, lebo si myslíme, že obsah tréningového procesu je v kompetencii trénera. Názor hráčov je taký, že na vedenie tréningu je jedine tréner. Je to tak všade, a je to tak aj v Považskej Bystrici.“
Zarážajúci je fakt, že kým donedávna dával tréner za vzor v prístupe Valáška, Pučeka a ďalších, ktorí majú svoje zamestnania, odrazu po odvolaní ich výkony dehonestoval. Hráčom ani tak neprekážala neúčasť trénera na tréningoch či sústredeniach počas reprezentačných akcií, ako to, že sa počas svojej neprítomnosti o situácii v mužstve vôbec neinformoval. „Hoci v novinách (denník Šport zo 6. 2. 2001) tvrdil, že je s asistentom J. Kozákom v dennodennom kontakte, pritom nevypracoval ani plán sústredenia. Keď sme po 5. kole viedli východnú divíziu HIL, bolo všetko v poriadku, ale po sérii prehier sme boli na vine my hráči.
Petíciu sme sa rozhodli napísať preto, lebo nechceme, aby sa hádzaná v Považskej Bystrici dostala do úzadia. Oceňujeme dvaapolročnú prácu trénera Katušáka, ktorý tu urobil kus práce, a želáme mu veľa šťastia a úspechov. Len nás mrzí forma jeho obhajoby na úkor nás hráčov. S bývalými trénermi máme neustále dobré vzťahy, pri stretnutí s nimi si podáme ruky a môžeme sa jeden druhému smelo pozrieť do očí, čo v Katušákovom prípade, bohužiaľ, po jeho vyhláseniach, asi nebude možné.“ (sita, r)
