„Veril som, že peniaze dostanem. Akurát sa mi pred Vianocami hodia,“ hovorí muž z Banskej Bystrice a pripúšťa, že problémy hodili na hlavu Dzurindovej vlády predchodcovia.
Mnohí sa zhodujú, že dlhopisy mali byť vyplatené oveľa skôr. Pred jednou z pobočiek sporiteľne bolo včera v Bystrici počuť: „Tie papieriky mali byť už dávno vyplatené.“
Žena v strednom veku na otázku, čo s peniazmi urobí, namrzene reaguje: „Vrátim ich Dzurindovi. No čo asi? Zaplatím dlžoby.“
V mestskej pobočke sporiteľne v Košiciach si príde denne po peniaze priemerne 215 majiteľov dlhopisov. „Výzva, aby som si prišiel prevziať peniaze, ma prekvapila. Už som prestával veriť, že za dlhopis uvidím čo len halier. Bol to podvod Mečiara voči občanom, ktorý musí žehliť táto vláda,“ hovorí Milan Schmidt.
Ďalší majiteľ dlhopisu má iný názor: „Dobre, že Mečiar zrušil kupónku. Nemal som z akcií ani korunu. Spoločnosť, ktorej som knižku predal, chce ešte aj teraz peniaze.“
Podľa Júliusa Géciho sú dlhopisy voči obyčajným ľuďom najspravodlivejšie. „Väčšina ľudí na Slovensku nevie investovať ani narábať s akciami. Preto aj prišli o svoj vklad v kupónovej privatizácii. Mne priniesla kupónová privatizácia väčší zisk ako dlhopis,“ hovorí systémový inžinier. Ako bývalý zamestnanec Podniku výpočtovej techniky inštaloval RM- -systém. „Mal som dosť informácií, a tak som nepochyboval, že štátom garantované peniaze za dlhopis dostanem. Otázne len bolo kedy a koľko. Manželka chcela viackrát dlhopis predať. Zakaždým som ju prehovoril. Teraz neľutuje.“
Zamestnanec súkromnej stavebnej firmy hodnotí situáciu realisticky: „Každý priemerný Slovák dnes privíta každú korunu navyše. Málokto si však uvedomuje, že vyplácaním dlhopisov štát prichádza o miliardy, ktoré treba niekde inde.“
(wm, sen)
