BRATISLAVA – Slovenskí politici ani vojaci zatiaľ nemajú konkrétnu predstavu, ako najúčinnejšie použiť 8,5 milióna dolárov z predvstupovej pomoci do NATO od Spojených štátov. Predpokladá sa, že peniaze nebudú účelovo viazané a Slovensko bude musieť samo rozhodnúť, kde ich najviac potrebuje.
Ani minister obrany Jozef Stank ešte nevie, kam peniaze pôjdu. Ale predpokladá, že predovšetkým do protiteroristických aktivít, ktoré sú aj súčasťou prípravy na členstvo, aj reakciou na aktuálne ohrozenie. V našom prípade ide hlavne o protichemické a zdravotnícke jednotky. „To je moja predstava.“ Minister predpokladá, že väčšinu sumy dostane jeho rezort. Nevylúčil ani iné použitie, napríklad že sa za ňu dobuduje vojenská infraštruktúra.
Náčelník generálneho štábu Milan Cerovský si myslí, že táto významná suma sa určite nepoužije len na jeden projekt, ale bude rozdelená.
„Rozhodne by som to dal na intenzívnejšiu prípravu ľudí. Poslal by som do anglických kurzov tých dôstojníkov, ktorí sa tam doteraz nedostali a sú perspektívni,“ povedal poslanec HZDS Imrich Andrejčák. Okrem toho by jednotky vybavil prostriedkami velenia na prípadné nasadenie v boji proti terorizmu. „Sme chudobní a nie sme schopní poskytnúť kompatibilnú techniku.“
„Bola by som rada, keby sa časť peňazí dala použiť priamo do armády, všetci vieme, aká je tam situácia,“ hovorí Irena Belohorská z HZDS. „Nemyslím na technické vybavenie.“ Peter Weiss z SDĽ tvrdil, že rezort obrany dostane všetko.
„Prostriedky nemajú len finančný význam, hlavne je to gesto – podanie ruky,“ povedal nezávislý poslanec František Šebej. „V rámci akčného plánu pre členstvo Prename vždy treba plátať nejaké diery.“ Najakútnejšia potreba peňazí podľa neho nemusí byť len v armáde, lebo pod Prename spadajú aj iné oblasti života. (fw)
