Literárna súťaž o najlepšiu poviedku sa konala už po ôsmy raz a víťazné práce sa nám predstavujú v zborníku Poviedka 2004 (Koloman Kertész Bagala, Bratislava 2004); táto súťaž má už svoju tradíciu i svojich autorov. Doteraz sa ešte nestalo, že by bola núdza o príspevky a porotcovia sa môžu učítať, aby vybrali umelecky najhodnotnejšie texty. Tohto roku došlo spolu 723 prác, žiaľ, ani tu kvantita ešte neznamená kvalitu, ba nezvyšuje sa ani pravdepodobnosť, že pri väčšom množstve prác sa nájde viac lepších. Roku 2000 napríklad porota neudelila hlavnú cenu.
Tohto roku sa to opakovalo. Namiesto prvej ceny získali dvaja autori druhú cenu, no po oficiálnom zverejnení výsledkov sa zistilo, že jeden z autorov, Agda Bavi Pain, poslal do súťaže text, ktorého časť bola už publikovaná, takže nositeľom druhej ceny sa stal len Karol D. Horváth.
"Víťazná" Horváthova poviedka je dobre nuansovaným príbehom človeka, ktorý má absolútny hudobný sluch a uplatnil sa ako rozhlasový režisér, no ešte z detstva v ňom pretrváva trauma, spôsobená rozchodom rodičov a trvalou zlosťou matky. V časovo prelínaných rovinách mu vyskakujú v hlave obrazy, ktoré vždy vníma cez prizmu hudby, dokonca speváčkou vynútená súlož sa mu premieňa na hudbu. Poviedka sa popri halucinačných predstavách, najmä v nočnom autobuse, hemží všelijakými vulgarizmami, ale napísaná je pútavo.
Manželské či rodičovské krízy sú aj témou iných poviedok. Tak v Ballovej Rodine - jeho práca získala tretiu cenu - sa imaginárny rozprávač obracia na dvoch bratov a postupne akoby im prezrádzal smutnú históriu ich rodiny, kde dominuje otec tyran, ktorý dosiahol určitú pozíciu vďaka členstvu v strane, a napokon ujde od svojej rodiny. Balla získal roku 1997 v tejto súťaži hlavnú cenu a medzitým sa stal uznávaným predstaviteľom mladej literárnej generácie. Ďalší nositeľ tretej ceny Ľubomír Foltán vykreslil v poviedke Pikino realisticky opisným, referujúcim spôsobom tragický osud mladého robotníka, čudáka a mlčanlivca. Text nemá znaky umeleckej prózy a ťažko ho označiť za poviedku. Je to skôr bežná novinárska reportáž so silným sociálnym akcentom.
Opakovane sa zúčastnil súťaže i Peter Krištúfek a jeho Embryo dokazuje bohatú autorskú invenciu. Nevšedný nápad, zaujímavo fabulovaný a dobre pointovaný, s riadnou dávkou fantázie, ktorej môže konkurovať i poviedka Jaroslava Klusa Kamenná svadba, poeticko-absurdno-tragické rozprávanie o zvláštne uzavretom i skončenom manželstve.
Historický žáner reprezentuje poviedka J. S. Jankina, čo je pseudonym dramatika Jána Štepitu. V príbehu učiteľa bezdomovca, ktorého vyháňajú z mestskej lavičky, sú dôležité hlavne dialógy vedené v nárečí. Má to šťavu, aktuálne narážky na politický dnešok.
Ďalšie prémie získali poviedky Tibora Havlíka Cez záhradu, Ivany Lackovej Bublanina s bublifukom a Barbary Pribylincovej Románik. Všetky tri z dedinského prostredia, Havlíkov príbeh o havárii pri automobilovej rely na dedine je len zmesou anekdot, ku ktorým patrí aj samoúčelná sexuálna scéna, Lackovej poviedka o utajenom otcovstve je trošku dramatickejšia a Pribylincovej Románik predstavuje naozaj len ľúbostný románik osnovaný dosť umelo, ako krátke filmové sekvencie.
Zborník Poviedka 2004 neprináša teda nič umelecky prevratné a prekvapivé. Ak niečo tieto poviedky spája, je to čosi, čo by som nazval estetikou vulgarizmu, ktorej sa nevyhli ani ženské autorky. Vyzerá to ako kompenzácia vynútenej cudnosti v literatúre predchádzajúceho obdobia.
