Nemecká a slovenská vláda majú dnes odlišný názor na daňovú politiku. Gerhard Schroder (vpravo), nemecký kancelár, je hlavným zástancom myšlienky spoločných daní pre firmy. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
enbersko PETER MIŠÍK je v stálom kontakte s tamojšími politikmi a podnikateľmi. Denník SME ho požiadal o rozhovor.
Pletú si Nemci ešte stále Slovensko so Slovinskom?
Zatiaľ si ešte stále niektorí jednotlivci vskutku pletú Slovensko so Slovinskom, ale tendencia je pozitívna - je ich čoraz menej. Je to aj dôsledkom toho, že Nemecko sa omnoho väčšmi zaujíma o svojich susedov, dnes už "osudových susedov", s ktorými žije vo veľkej Európskej únii.
Stretli ste sa v uplynulom čase s bavorským politikom či podnikateľom, ktorý by nevedel o rovnej dani na Slovensku?
Nie, nestretol.
Aké sú reakcie politikov a aké podnikateľov na rovnú daň?
História rovnej dane je históriou dobrej prezentácie Slovenska v zahraničí, pretože cez rovnú daň sa Slovensko veľmi pozitívne zviditeľnilo. Niektorí bavorskí politici chvália a vyzdvihujú tento čin, od iných počujem slová, ktoré svedčia o určitých pochybnostiach. Podnikatelia vítajú rovnú daň a chápu ju tiež ako určitú nepriamu výzvu voči domácim politikom, lebo takúto daňovú politiku by určite privítali aj doma. Vo všeobecnosti sa rovná daň chápe ako krok, ktorým Slovensko výrazne urýchlilo svoje ekonomické reformy, a tým sa pripravilo na členstvo v Európskej únii.
Viete o záujme firiem o presťahovanie sa na Slovensko iba pre rovnú daň?
Rovná daň je síce významným faktorom, ktorý pri rozhodovaní investorov zohráva svoju rolu. Nemyslím si však, že je jediným činiteľom v takomto rozhodovacom procese. Investori si cenia hlavne kvalitnú, vysokovzdelanú pracovnú silu, pružnosť slovenských zamestnancov, výšku pracovných nákladov, ako aj to, že na Slovensku sa dá vyrábať v najvyššej možnej kvalite. No a keď k tomu pridáme práve rovnú daň, potom sa Slovensko stáva mimoriadne atraktívnym prostredím pre bavorského podnikateľa.
Presun výroby do lacného zahraničia je horúcou témou v Nemecku už niekoľko mesiacov. Aký je oficiálny postoj bavorských politikov?
Bavorský ministerský predseda Edmund Stoiber nedávno vyhlásil, že daňová politika je výlučnou záležitosťou štátov. Realisticky zhodnotil šance, že je veľmi ťažké, ba prakticky nereálne zaviesť teraz jednotnú daňovú politiku v celej EÚ. Na druhej strane bavorskí politici hovoria i o problémoch, ktoré sú spojené s touto daňovou politikou. Dôvodia, že daňoví poplatníci, ktorí prispievajú do rozpočtu EÚ, týmto spolufinancujú aj vybudovanie infraštruktúry v nových členských krajinách, a tak nepriamo pomáhajú vládam prístupových štátov realizovať atraktívnu daňovú politiku. Na tieto argumenty možno prirodzene reagovať rôznymi spôsobmi. V zásade však platí, že pomoc z fondov EÚ je viazaná na výšku HDP na obyvateľa, a nie na daňovú politiku.
Čo najväčšmi zaujíma bavorské podniky, ktoré chcú sčasti alebo úplne vyrábať na Slovensku?
Hlavne ide o legislatívne prostredie, povedzme, o právny proces otvárania firiem na Slovensku. My na Generálnom konzuláte SR v Mníchove sa usilujeme aktívne uskutočňovať stretnutia s podnikateľmi, kde ich informujeme o investičných možnostiach. Okrem toho zaujíma bavorských a bádensko-würtenberských podnikateľov stav infraštruktúry na Slovensku, najmä diaľnic, ako aj výška pracovných nákladov a vzdelanosť pracovných síl. A v neposlednom rade takisto ekonomická a sociálna politika vládnej koalície. Rôzne štátne podpory sa tiež, logicky, nachádzajú v priezore ich pozornosti, nie sú ale hlavným rozhodovacím momentom.
A rozpory v slovenskej vládnej koalícii?
Nestretol som sa v rozhovoroch s podnikateľmi s otázkami, ktoré by sa venovali rozporom vo vládnej koalícii. Vládna koalícia je aj v Nemecku, na spolkovej úrovni, a podnikatelia v Mníchove či Stuttgarte vedia veľmi dobre, že život vo vládnej koalícii nie je vždy jednoduchý. Čo ich predovšetkým zaujíma, je stabilita ekonomického prostredia na Slovensku.
Chrbtovou kosťou nemeckej ekonomiky sú malé a stredné podniky. Tieto utvárajú viac pracovných príležitostí a odvádzajú do štátnej pokladnice viac daní ako globálne operujúce koncerny. Majú malé a stredné firmy záujem podnikať na Slovensku?
Áno, záujem je čoraz väčší. Máme konkrétnu skúsenosť, povedzme, z Bádenska-Württenberska. Odtiaľ sa v septembri 2003 uskutočnila návšteva skupiny asi 20 stredných a malých podnikateľov na Slovensko. Viedol ju slovenský honorárny konzul v Stuttgarte pán Gesser, ktorý sa aj inými spôsobmi angažuje v tejto oblasti. Vo všeobecnosti pozorujeme pozitívny trend, čo je potešujúce, lebo malé a stredné podnikanie je skutočne chrbtovou kosťou každej ekonomiky, aj slovenskej.
K presunu pracovných síl z Nemecka do lacného zahraničia dochádzalo vlastne vždy. Dosiaľ však išlo o "export" takých pracovných príležitostí, o ktoré nebol v Nemecku tak či onak priveľký záujem. Teraz sme však svedkami utlmovania a nezriedka zatvárania vedecko-výskumných oddelení, učtární, dokonca celých administratívnych celkov - teda odbúravania dobre platených pracovných miest s často vysokoškolsky vzdelanými pracovníkmi. Je Slovensko vlastne pripravené na takéto hypermoderné investície do sektora služieb a informatiky?
Aj tu došlo k veľkému pokroku. Registrujeme záujem firiem, ktoré na Slovensku otvárajú prevádzky s vysokou pridanou hodnotou. Konkrétne ide napríklad o Infineon, jeden zo špičkových globálnych koncernov na výrobu čipov. Aj to svedčí o tom, že Slovensko je zaujímavou lokalitou pre firmy vyrábajúce produkty s najvyššou pridanou hodnotou.
Problémom pre mnohých slovenských obyvateľov je uzavretie pracovného trhu v Nemecku a v iných "starých" členských štátoch EÚ aj po 1. máji. Aké máte signály z rozhovorov a rokovaní s bavorskými a bádensko-würtenberskými predstaviteľmi? Jestvuje nádej, že sa nemecké hranice otvoria pre slovenských pracovníkov skôr ako 7 rokov po vstupe do únie?
Nemecká vláda disponuje možnosťou priebežne analyzovať a časom i prehodnotiť obmedzenia týkajúce sa slobody pohybu pracovnej sily z nových členských krajín EÚ vrátane Slovenska, aby sa nemuseli uplatňovať na plné obdobie 7 rokov. Verím, že vývoj dá za pravdu argumentom, podľa ktorých nie je nemecký pracovný trh ohrozený masovým prílevom lacnej pracovnej sily z nových štátov únie. Koniec koncov, podobné obavy existovali aj po prijatí Španielska a Portugalska - a tiež sa nesplnili. Naopak, domnievam sa, že i v súvislosti s nepriaznivým demografickým vývojom v Nemecku bude prílev nových pracovných síl zo zahraničia čoraz žiadanejší.
Slovensko sa dostane na úroveň Nemecka vtedy, keď ho prestanú zaraďovať do "lacného zahraničia". Kedy sa domnievate, že k tomu dôjde?
Myslím si, že to nebude tak dlho trvať.
Autor: JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
