.
Zhromažďovacie právo patrí medzi základné práva občanov a je priamo zakotvené aj v našej ústave. V minulosti sa stávalo, že úrady od organizátorov rôznych zhromaždení vyžadovali veci, s ktorými zákon o zhromažďovaní nepočíta. Obce bežne zhromaždenia považovali za neobvyklé používanie pozemných komunikácií, na ktoré treba podľa cestného zákona mať povolenie.
Na zhromaždenia, ktoré využívali pozemné komunikácie, bolo potrebné osobitné povolenie a zaplatenie správneho poplatku 5-tisíc korún. "Z jednoduchého úkonu sa stal relatívne komplikovaný proces, ktorý mohol nejedného aktivistu odradiť," hovorí právnik Tomáš Kamenec.
Podobný bol aj prípad organizátorov cyklojazdy v uliciach Bratislavy v júni 2001. Akciu riadne ohlásili, počas nej asi na 5 minút neplánovane zablokovali cestu. Polícia to posúdila ako porušenie zákona o premávke na verejných komunikáciách. Vtedajší primátor Bratislavy Jozef Moravčík dal združeniu Ži a nechaj žiť pokutu 30-tisíc korún, ktorú potvrdili i okresný úrad a Krajský súd v Bratislave.
Organizátori sa obrátili na Ústavný súd, ktorý v marci rozhodol v ich prospech. "Krajský súd v Bratislave porušil základné právo občianskeho združenia na pokojné zhromažďovanie zaručené ústavou," píše sa v náleze Ústavného súdu.
Z nálezu podľa Kamenca jednoznačne vyplýva, že zákon o zhromažďovaní je špeciálny voči cestnému zákonu. "Ak niekto na Slovensku organizuje zhromaždenia, ktoré sú formou vyjadrenia slobody slova, nemusí žiadať o žiadne ďalšie povolenie cestných, či akýchkoľvek iných orgánov," tvrdí Kamenec. (rp)
