Prečo sa slintačka a krívačka šíria po Británii v takom rozsahu?
„Niekoľko ohnísk choroby, to hovorí len jedno – v Británii nevenovali chovu dobytka a karanténnym opatreniam riadnu pozornosť. Zanedbali základné pravidlá.“
Ako je na tom s chovom hospodárskych zvierat Slovensko?
„Legislatívne sme na tom lepšie. Zvieratá majú lepšie normy, výhodnejšie podmienky. Podstatne horšie sme na tom s ľudským faktorom. V krajinách EÚ sa zvieratá už nechovajú na veľkofarmách, farmár ich má tak dvadsať až päťdesiat. Prístup k zvieratám je iný.
Ale pri súdnom konaní o náhrade škody sa u nás zviera posudzuje ako vec a jeho hodnota sa dá vyčísliť. Na farmách a veľkochovoch sa berie ako produkt. Len zákon o ochrane zvierat hovorí o tom, že zviera je živý organizmus, ktorý cíti.“
Zvieratá sa často chovajú v tmavých maštaliach bez výbehu. Je takýto prístup v poriadku?
„Určite nie. Zviera musí mať výbeh a musí sa pohybovať na dennom svetle, inak môže ochorieť. Nastanú poruchy metabolizmu, rachitída, nedostatok vápnika a vitamínu D. Chovateľ by mal zvážiť, čo robí – ak zviera nechová správne, odrazí sa to na kvalite mäsa.“
Na farme v Rovinke chovajú morky a predávajú ich aj živé. Ľudia ich podrezávajú v kríkoch, aby ich mohli bez problémov odniesť domov. Môže sa to?
„Nie. Zabíjanie zvierat na verejnosti vo väčšom počte je neprípustné. Na to sú bitúnky.“
Ako sa takéto situácie riešia?
„Ak viete o takomto prípade, je zo zákona vašou povinnosťou nahlásiť to. Inšpektor ochrany zvierat príde situáciu skontrolovať a môže uložiť pokutu. Kontrolujú malé chovy zvierat, obchody, predajne s mäsovými výrobkami a všetky podnety, ktoré občania nahlásia.“
Čo môže inšpektor urobiť?
„Dať pokutu alebo odobrať zviera.“ (sr)
