„Rozpočet na pamiatku bol 54 miliónov korún, z toho len rekonštrukcia stála 27 miliónov. Peniaze sme si museli požičať, tým myslím – naša rodina,“ vysvetľuje Roman. Na Leberfingeri skúša nový model prežitia. „Musí si to na seba zarobiť. Plní to spoločenskú, humanitárnu, ekonomickú aj umelecko-pamiatkovú funkciu. Skúšam, ako v tomto prípade dokážu fungovať pamiatkari, súkromníci, mesto a štát dohromady.“

Ľudovo, ale nie lacno sentimentálne ladený interiér korešponduje so zaujímavou ponukou domácich špecialít. Pristavené rady áut väčšiu časť dňa prezrádzajú slušnú klientelu.

Neďaleko pri brehu kotví technická pamiatka loď Kriváň. Roman ju v spolupráci s národným múzeom sprístupnil v máji tohto roku. V útrobách lode je múzeum, detská herňa a štýlová námornícka reštaurácia. Romanov zámer je oživiť pravý dunajský breh, ktorý bol v minulosti mimoriadne obľúbenou vychádzkovou zónou Bratislavčanov. „Cestovný ruch sa musí naštartovať cez domácich návštevníkov. Musíte to roztočiť najprv pre miestnych a potom prídu aj zahraniční,“ hovorí. Podľa Romana by cestovný ruch mal jednoznačne patriť pod ministerstvo kultúry, nie pod hospodárstvo, kde sa stráca medzi silovými rezortmi. (ru)