Britský veľvyslanec DAVID LYSCOM v nadchádzajúcich dňoch odchádza zo Slovenska a vracia sa do Británie. Pre SME zhodnotil svoje tri roky na Slovensku. Ešte predtým sa s úsmevom posťažoval, že posledné dni len priberá, lebo pri rozlúčkach ho stále hostia výborným jedlom.

Na Slovensko ste prišli v roku 1998, keď končila Mečiarova vláda a začínala Dzurindova. To musel byť pre diplomata veľmi zaujímavý čas.

„Bolo to fascinujúce obdobie. Navyše sme v tom čase zavádzali aj vízový režim, čo samozrejme ovplyvňuje bilaterálne vzťahy. Keď sa ohliadnem, na Slovensku sa od mojho príchodu udiali veľké zmeny. Keď sa na to pozeráte teraz, možno sa to nezdá, ale bol to skutočne zásadný obrat.“

Ktorá zmena bola podľa vás najvýraznejšia?

„Spomeniem reformu bankového sektora. To má veľký vplyv na chod ekonomiky. Vyčistenie bánk, ich privatizácia a normálne fungovanie, je vec, ktorú si všimnú aj za hranicami. Znamená to, že ekonomika už nebude fungovať tak, ako to bolo v minulosti. Vláda si už napríklad nemôže dávať úvery a vyvíjať tlak na banky, ktoré vlastní. Funguje tu už aj bankrot. To všetko má vplyv na podnikateľskú sféru a práve za týmito zmenami treba vidieť aj názor EÚ, že Slovensko má funkčnú trhovú ekonomiku. Bankový sektor stál daňových poplatníkov veľa, ale zmeny sa už pozitívne prejavujú. Dnes si človek z ulice môže požičať peniaze za oveľa lepších podmienok ako v čase, keď som sem prišiel. Vtedy tu boli aj 25- až 30-percentné úroky.“

Je Vladimír Mečiar rizikovým faktorom z hľadiska našich ambícií vstúpiť do NATO a EÚ?

„Slovensko je demokratická krajina a jej občania si zvolia vládu, akú budú chcieť. Do toho nikto nebude zasahovať. EÚ aj NATO však vychádzajú zo spoločných hodnôt a politických názorov, a preto sa budú veľmi zaujímať, na akých zásadách stojí vláda, ktorá sa o členstvo uchádza. Ak sa po budúcoročných voľbách zmení vláda, budú v NATO a EÚ veľmi pozorne sledovať nielen to, čo bude nová garnitúra hovoriť, ale aj to, ako sa správala v minulosti.

Dôveryhodnosť je totiž veľmi dôležitá u všetkých politikov, nielen u pána Mečiara. Pozorne budú sledovať, ako sa to, čo hovorí, teraz zhoduje s tým, čo robil v minulosti. To môže vzbudiť otázky o jeho dôveryhodnosti. Myslím, že ľudia na Slovensku by si mali uvedomiť, že tieto faktory politici v EÚ a NATO berú do úvahy. Keď budú voliť, mali by na to myslieť. Samozrejme, nemôžem presne povedať, čo prítomnosť Mečiara alebo jeho strany v budúcej vláde znamená vo vzťahu k EÚ a NATO.

Môže sa stať to, čo sa stalo pred dvoma rokmi v Rakúsku, keď sa Haiderova strana dostala do vlády. Únia si na chvíľu urobila odstup, aby zistila, aké pozície nová vláda zastáva. To by sa mohlo stať aj tu, keby sa objavili otázky o dôveryhodnosti slovenskej vlády. Pripomínam, že Rakúsko už je členom únie. Ak by sa objavilo napätie vo vzťahoch k EÚ a NATO, bolo by to veľmi zásadné. Myslím, že aj na to by mali voliči na Slovensku myslieť.“

Podľa našich informácií ste sa s Mečiarom stretli.

„Nedávno, pred tromi týždňami.“

Údajne ste mu povedali, že ako osoba nie je akceptovateľný vo vláde, čo platí aj o celom HZDS.

„Nie, ja som veľvyslanec. Nie som politik a takýto typ rozhodnutí robia politici. Ja nemôžem povedať, že ho neakceptujeme. Poviem príklad a vopred upozorňujem, že pána Mečiara nestotožňujem s týmito ľuďmi – v Británii je v politike aktívny Gerry Adams, ktorý bol pred desiatimi rokmi považovaný za vodcu teroristov. Za ten čas si však vybudoval kredit a je považovaný za legitímneho politického partnera. Opakujem, že Mečiara nepovažujem za teroristu.

Hovoril som s predsedom HZDS práve o hodnotách, ktoré vyznáva EÚ a NATO, a je veľmi povzbudivé, že HZDS teraz podporuje vstup do NATO. Vrátili sme sa aj k jeho pôsobeniu vo vláde a k tomu, ako sa zachoval počas krízy v Kosove (vystúpil proti zásahu NATO – pozn. red.), rozoberali sme ďalšie vedúce osobnosti v HZDS a ako sa správalo hnutie v poslednom čase.“

Ako sa teraz postavil ku kríze v Kosove?

„Myslím, že uznal, že sa vtedy mýlil. Vývoj v tejto oblasti dal za pravdu nášmu riešeniu.“

Aký druh schôdzky to bol?

„Diskutovali sme asi hodinu a pol o politike medzi štyrmi očami.“

Vaša rezidencia je v susedstve s prezidentom Schusterom a ministrom Kňažkom. Stretli ste sa ako susedia?

„Každé ráno šli okolo mojej brány…“

…Všetci ste predsa tenisoví hráči.

„S Kňažkom sme hrali golf a s prezidentom som hral tenis.

Takže to pre Britániu nie je až taká výhoda, že ste s týmito pánmi susedia.

„To, že boli hneď vedľa, nepomáha. To nie je tak, že by ma každý večer vyzdvihli a šli sme spolu na pohárik. (Smiech.)“

O ktorom slovenskom politikovi môžete povedať, že si ho vážite?

„Vláda si ako celok zaslúži uznanie. Opäť pripomeniem, že pred troma rokmi ste sa nedostali do NATO, z hľadiska rokovaní s úniou ste nepatrili do žiadnej skupiny. Ak by po budúcoročných voľbách bola vláda podobná tejto, je veľmi pravdepodobné, že by ste sa po summite v Prahe dostali do NATO. Veci sa pohli správnym smerom a situácia na Slovensku sa už príliš nelíši od susedných krajín.“

Spomeňte aspoň jedného.

„Ak mám poukázať na jedného, tak je to premiér. Je tu podceňovaný, predovšetkým v médiách, ktoré by chceli vidieť silnejšie vodcovstvo a vládu. Videl som koaličné vlády aj v iných krajinách – niekedy to nefunguje, ak chcete vystupovať ako silný vodca. Nie je ľahké dosiahnuť konsenzus – v tomto zmysle vedie Dzurinda vládu citlivo.“

Budúci rok je z hľadiska vstupu do EÚ a NATO kľúčový. Čo je pre Slovensko najväčšou hrozbou?

„Veľmi dôležité budú voľby. Dovtedy ešte treba pracovať na členstve do NATO a EÚ. Koľko ohrození by ste ešte chceli? (Smiech.)“

Myslíte, že v nadchádzajúcich rokoch uvidíme Tonyho Blaira na Slovensku?

„Ja som tri roky dúfal, že sem príde a aj v mojej záverečnej správe do Londýna bolo – pán Blair, navštívte Slovensko, bolo by to výborné. V tomto období je však extrémne vyťažený.“

Pred niekoľkými dňami britský minister vnútra oznámil zmenu vo fungovaní azylového systému. Jeho fungovanie úzko súvisí s vízovou povinnosťou slovenských občanov. Aká je teraz situácia?

„Aj na to som sa pýtal v Londýne. O niekoľko mesiacov budeme opäť posudzovať, ako nový systém, podobný francúzskemu a nemeckému, funguje. Podľa toho sa bude posudzovať aj vízová povinnosť.“

Keď sa vás o dva roky niekto spýta na Slovensko, na čo si hneď spomeniete?

„Na vrelé a priateľské prijatie od ľudí na celom Slovensku. Takú starostlivosť nenájdete v každej krajine.“

Aké máte plány do budúcnosti? Je pravda, že máte namierené do Indie?

„Nie. Vraciam sa do Londýna na ministerstvo. Asi máte zlé informačné zdroje. (Smiech.)“

MAREK CHORVATOVIČ