arskej Ambri-Piotte. Slovensko reprezentoval na zimnej olympiáde v Lillehammeri 94, Nagane 98 a teraz sa chystá s národným mužstvom na ZOH 2002 v Salt Lake City. V súčasnom tíme trénera Jána Filca je v 28 rokoch jedným z najskúsenejších reprezentantov.
Po prvých dvoch mesiacoch vo švajčiarskej Nationallige vyzeráte, že ste v pohode.
„Zdanie neklame, som maximálne spokojný. Darí sa mužstvu aj mne. Ambri-Piotta je na druhom mieste ligy. Úsmevy vidieť aj na tvárach funkcionárov a fanúšikov klubu. Nationalliga má veľmi dobrú úroveň, prelínajú sa v nej znaky kanadského i európskeho hokeja. Práve v Ambri-Piotte donedávna razili štýl hokejisti zo zámoria a teraz majú diváci možnosť vidieť hokej v podaní česko-slovenských hráčov. V útoku so mnou hrá Tomáš Vlasák, oporou obrany je Martin Štěpánek. Na lavičke je český kouč Rostislav Čada.“
Nedávno ste vo víťaznom zápase s Zürichom boli pri všetkých piatich góloch svojho tímu - okrem dvoch gólov ste pridali aj tri asistencie. Na také dni sa nezabúda.
„To veru nie. Bol to večer, keď mi vyšlo všetko, na čo som siahol. Niekedy sa nadriem oveľa viac a nepadá to. Taký je šport.“
Ako ste si zvykli vo Švajčiarsku?
„Každý deň jazdím s Vlasákom a so Štěpánkom 55 kilometrov do Ambri-Piotta a nazad prekrásnou krajinou. Chlapci v mužstve nás už zobrali medzi seba. Každé ráno idem s radosťou na tréning a potom sa teším na zápas. Pravda, mali sme aj smutné dni, no tie nesúviseli so športom. Gothardský tunel, v ktorom sa pred niekoľkými týždňami udialo dopravné nešťastie s tragickými následkami, je len kúsok od nášho hokejového mesta. Okolie dodnes trpí následkami havárie.“
V NHL ste sa sťažovali, že ste dostávali na ľade málo priestoru, v Ambri-Piotte je to asi iné.
„Celkom iné. Teraz odohrám takmer polovicu zápasu. Tréner ma posiela na presilovky aj na oslabenia. Hráč sa môže prejaviť, ak dostane šancu. Ak má hokejista 15 - 20 minút ľadu, NHL je svojím spôsobom najjednoduchšou súťažou. Teraz na novom mieste znova cítim radosť z hry. Keby za morom nehral mladší brat Ronald, tak ani neviem, že NHL existuje. Minule v sobotu mi hneď ráno zavolal, že dal dva góly a ja som si potom na internete čítal ďalšie štatistické informácie.“
Zamýšľali ste sa nad tým, prečo ste sa v NHL neudomácnili?
„Raz napíšem o tom knihu, čo sa mi tam všetko prihodilo. Teraz viem, že som išiel do NHL príliš skoro. Hartford ma draftoval v roku 1992 a ja som ako 18-ročný začínal dráhu v NHL. To bola vari jediná vec, ktorú dnes ľutujem. A potom som mal možno aj trochu smoly, že všade, kam som prišiel, sa diali značné zmeny - v Hartforde, v Dallase, St. Louis, Tampe - a s novými ľuďmi prišli aj nové predstavy.“
Trúfate si vrátiť sa ešte do NHL?
„Ťažká otázka. Dnes som spokojný s tým, čo robím. Nikto mi neurčuje, či mám ísť s rodinou do jedného, či do druhého mesta, do prvého mužstva či na farmu. Baví ma hokej v Ambri-Piotte. Samozrejme, NHL je stále výzvou.“
Ako dlho zostanete vo Švajčiarsku?
„Zmluva znie na 1+1 rok, do Vianoc by mi mali povedať, či so mnou rátajú aj do ďalšej sezóny. V kantóne Ticino sa hovorí predovšetkým po taliansky, začal som sa učiť nový jazyk. S dvojročnou dcérkou Kiarou Jane hovorím aj po anglicky, tá sa veľmi rýchlo zdokonaľuje.“
Považujete nadchádzajúci turnaj o Nemecký pohár za generálku na ZOH?
„Áno, hoci má trochu iný charakter ako predkolo olympijského turnaja. Víťazstvá môžu tímu psychicky pomôcť, ale nemožno ich preceňovať, lebo olympijský turnaj sa hrá o tri mesiace a rozhodne momentálne forma.“
Patríte v mužstve k najskúsenejším hráčom, ste pripravený prijať aj úlohu lídra?
„Áno, hoci nemusí to byť hneď kapitánske céčko. Myslím si, že to môžem zvládnuť a pomôcť skúsenosťami mladším spoluhráčom.“
Salt Lake City by malo byť už vašou treťou olympiádou. Ako to vnímate?
„Chcem ísť na ZOH a hrať tam čo najdlhšie. Nielen v predkole, ale aj v hlavnom turnaji. Koncom februára čakáme s manželkou Šárkou druhý prírastok v rodine, a tak som si vravel, že by bolo najlepšie, keby som prišiel až k pôrodu.“
ONDREJ GAJDOŠ, Landshut
