Burza existuje na Slovensku už deväť rokov. Hoci vznikajúci kapitálový trh v prvej polovici deväťdesiatych rokov ničím nepripomínal vyspelé trhy, ceny akcií rástli. Až do roku 1996. Odvtedy až do súčasnosti trvá stav charakterizovaný nezáujmom podnikov hľadať kapitál na burze a zároveň nezáujmom investorov o akcie. Hlavný reprezentant vývoja na burze – index SAX – sa počas dlhej krízy prepadol pod 100 bodov, na ktorých začínal.

V posledných mesiacoch však badať náznaky oživenia. SAX sa vrátil nad „stovku“ a zatiaľ sa mu darí aspoň neklesať. Práve v tomto období sa na čelo Burzy cenných papierov v Bratislave postavila MÁRIA HURAJOVÁ. Rozprávali sme sa s ňou o budúcnosti burzy i kapitálového trhu.

Akciový index SAX už niekoľko mesiacov viac-menej stúpa. Znamená to konečne obrat v smerovaní burzy?

„To, že sa index pozviechal, je veľmi dobre. Ale to, že náš vývoj nekoreluje s vývojom vo svete, poukazuje na špecifickosť nášho trhu. Svedčí to o tom, že naša ekonomika je ešte stále izolovaná, zatiaľ tu nie je dosť zahraničných portfóliových investorov, ktorí majú vplyv na pohyb cien.

Predpokladáte, že trend rastu bude pokračovať?

„To sa nedá jednoznačne povedať, ale nevidíme dôvod, prečo by to tak nemohlo byť. Dochádza k rôznym legislatívnym zmenám, ktoré by mali priniesť väčšiu transparentnosť. To sú všetko zmeny, od ktorých sa očakáva pozitívny dosah na trh. Predpokladáme, že ak by aj na budúci rok index rástol, určite sa zastaví pred voľbami. Minulosť potvrdila, že ak sa v spoločnosti očakáva významná zmena, index stagnuje, pretože investori zaujmú vyčkávaciu pozíciu.“

Najprv to bola politika, nedôvera investorov, legislatíva, neskôr parlamentné voľby a vysoké úroky v bankách. Stále niečo bránilo rozvoju burzy a kapitálového trhu. Aké sú teraz politické, právne a ekonomické podmienky?

„Myslím si, že pomohla najmä stabilizácia makroekonomických ukazovateľov. Tri roky od volieb prešli a očakávame štvrtý rok, od ktorého si už nikto nesľubuje, že prinesie zásadné zmeny. Za uplynulé obdobie sa vláde podarilo dosiahnuť výsledky, ktoré sa pozitívne odzrkadlili aj na kapitálovom trhu, napr. celková stabilizácia ekonomiky, zníženie korupcie, vstup Slovenska do OECD a celková pozitívna akceptácia našej zahraničnej politiky. Sú však aj veci, ktoré sa nepodarili tak, ako to kapitálový trh predpokladal. Napríklad – privatizácia strategických podnikov. To, že sa nepodarilo ani časť týchto podnikov sprivatizovať cez burzu, aj keď z objektívnych dôvodov, bolo pre nás obrovským sklamaním. Aj časť kvalitných emisií by mohla obnoviť záujem o kapitálový trh v širšom meradle.“

Môže pomôcť nové usporiadanie kapitálového trhu, ktoré prinesie zákon o cenných papieroch?

„Samozrejme. Stále tu cítime dôsledky nezdravého vývoja v minulosti. Deväťročná história je krátka a akékoľvek zlé politické rozhodnutie má dlhodobé a ťažko napraviteľné dôsledky. Naopak – dobré rozhodnutie potrebuje omnoho viac času, aby bolo cítiť jeho pozitívny dosah. Ešte stále sme v období, keď sa nedokázali prekonať všetky problémy z minulosti a nové opatrenia sa len začínajú prejavovať, napríklad oživenie investovania prostredníctvom podielových fondov. Skvalitnenie legislatívy a vymáhateľnosť práva sú jednou zo základných podmienok na zvýšenie dôveryhodnosti trhu. Niektoré zmeny v usporiadaní trhu boli vyvolané prijatím nového zákona o burze a zákona o Úrade pre finančný trh. Zákon o cenných papieroch a investičných službách prinesie zmeny pre subjekty poskytujúce investičné služby a pre Stredisko cenných papierov, ktorého záber bude podstatne širší ako dosiaľ a aj spôsob poskytovania služieb subjektom kapitálového trhu bude kvalitatívne odlišný.“

V odbornej diskusii už zazneli aj názory, ktoré spochybňujú zmysel existencie slovenskej burzy. Čo vy nato?

„Úlohou každej burzy je organizovať trh. Keď sa ktorejkoľvek burze podarí zorganizovať trh aj mimo svojho regiónu, tak je samozrejmé, že lokálna burza môže mať problém. Ak by sa s našimi akciami alebo štátnymi dlhopismi začalo obchodovať vo veľkom v zahraničí, tak pochopiteľne dôjde k odlivu aktivít našich účastníkov trhu a teoreticky by burza mohla stratiť opodstatnenie. Veríme však, že zatiaľ globalizácia nepokročila až tak ďaleko a špeciálne v krajinách strednej a východnej Európy má opodstatnenie regionálna burza, ktorá má svoju prednosť v tom, že najlepšie pozná domáce prostredie, ktoré ešte stále nie je dostatočne známe a priehľadné pre zahraničných investorov.

Je východiskom integrácia burzy?

„Samozrejme, musíme včas využiť každú príležitosť na zapojenie sa do integračných štruktúr. Burzy v rámci strednej Európy zatiaľ nedokázali vytvoriť protiváhu integračným tendenciám v západnej Európe. Tam je integrácia uľahčená jednotnou menou a jej cieľom je predovšetkým čeliť konkurencii amerického trhu, ale aj zmierniť konkurenčné napätie v rámci Európy. Burzám v strednej Európe sa zatiaľ nepodarilo vytvoriť jednotný celok, čo podľa môjho názoru zoslabuje pozíciu jednotlivých búrz. Uvedomujem si však, že spojiť päť rôznych trhov je veľmi komplikované, hlavne ak to necítia ako potrebu výkonnejšie burzy – Varšava, Budapešť a Praha.“

V týchto dňoch sa rozhoduje o vzniku ďalšej burzy na Slovensku. Nemáte obavu z novej konkurencie, ktorá vznikne, ak RM-Systém získa burzovú licenciu?

„To, že RM-Systém dostane licenciu burzy zmení len spôsob vykonávania činnosti už zavedeného organizátora trhu. Nevznikne teda nový subjekt, ktorý doteraz nebol prítomný na trhu. Z hľadiska domácej konkurencie sa preto nič nezmení, resp. zmena v podiele na trhu bude závisieť od rozsahu aktivít novej burzy. Existenciu konkurenčného subjektu vnímame ako výzvu na neustále zdokonaľovanie našich služieb a z tohto pohľadu to nepovažujem za problém. Na druhej strane, vo vzťahu k zahraničiu sa obávam, že existencia dvoch búrz môže negatívne pôsobiť na investorov, pretože pre nich to znamená neistotu v otázke tvorby cien – ak by sa s jednou emisiou obchodovalo na dvoch trhoch. Budem rada, ak nájdeme s RM-S nejaké spoločné riešenie, ktoré bude vyhovovať obom subjektom a prispeje k takej potrebnej konsolidácii nášho trhu.

Český RM-Systém už spustil obchodovanie cez internet. Nechcete v podobných aktivitách predbehnúť slovenský RM-Systém?

Ešte v lete sme sprístupnili pre našich členov nové rozhranie, ktoré im umožní využívať internet pri komunikácii so svojimi klientmi. O takéto technické riešenie prejavilo záujem veľa členov, hlavne brokerských spoločností, ktoré oproti bankám majú nevýhodu v tom, že nedisponujú veľkou sieťou pobočiek.

Sú medzi slovenskými akciami také, ktoré by ste odporučili nakupovať?

„Necítim sa byť povolaná dávať investičné rady. Môžem jedine odporučiť – treba čítať noviny, zbierať informácie zo všetkých dostupných zdrojov, sledovať analýzy spoločností vykonávané profesionálnymi analytikmi, resp. nechať si poradiť napríklad od člena burzy. Aj ja, keby som chcela niečo nakúpiť, určite by som zašla za niektorým naším členom a poradila by som sa s ním.“

Aké informácie si majú ľudia všímať, aby dobre nakúpili?

„Je ťažké určiť konkrétne informácie. V dennej tlači sa objavujú práve tie informácie, ktoré sú citlivé z hľadiska ceny – napríklad hospodárske výsledky spoločností, zmeny na riadiacich postoch, nové produkty, problémy, záujem o kúpu väčšieho podielu, avizovaná výplata dividend a podobne. Otázne je, či sú dostatočné na to, aby sa podľa nich dalo nakúpiť alebo predať. Preto je potrebné sledovať informácie o spoločnostiach chronologicky a systematicky. Takejto činnosti sa však venujú analytici brokerských spoločností a bánk a na základe ich odporúčaní sa už dá ľahšie rozhodnúť.