„Je to päť minút pred dvanástou,“ povedal o reforme vysokého školstva štátny tajomník ministerstva školstva Martin Fronc. „O päť minút dvanásť je optimistický pohľad,“ oponoval mu generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl Peter Mederly. „Čoraz viac sa zrýchľujú tendencie, ktoré majú rozkladný charakter.“

Prečo reforma vysokého školstva

„Nemáme silnú ekonomiku, nemáme ani významné nerastné bohatstvo. Čím chceme prispieť pri vstupe do Európskej únie?“ položil si rečnícku otázku Martin Fronc. „Som presvedčený, že naším príspevkom môže byť kultúra a najmä kreatívni a vzdelaní ľudia.“

Naše vysoké školstvo má už dlhší čas problémy, a preto sa pristúpilo k jeho reforme a zmene zákona. „Hlavným cieľom reformy - okrem nápravy nedostatkov a zlej legislatívy - je rozšíriť prístup mladej generácie k vysokoškolskému vzdelávaniu pri zachovaní jeho kvality,“ konštatoval Mederly.

Ekonóm organizácie Ineko Miroslav Beblavý hodnotí navrhovaný zákon takto: „Predstavuje krok vpred, niekde až míľový krok vpred. Niektoré jeho ustanovenia by však bolo vhodné „potiahnuť“ ďalej. Na rozdiel od kritikov, ktorí argumentujú tým, že je zákon príliš revolučný, dovolím si tvrdiť, že nie vždy je revolučný dostatočne.“

Hlavné zmeny

Vysoké školy sa majú stať verejnou inštitúciou neziskového charakteru a štátny majetok prejde do ich rúk. Ďalším cieľom zákona je vytvoriť konkurenčné prostredie, a to medzi samotnými vysokými školami, ale aj v ich vnútri. „Chceme, aby sa vytvorili pracovné miesta profesorov a docentov obsadzované konkurzmi. Takto by ich mohli získavať aj mladší ľudia. 30-35-ročný profesor nie je vo svete zriedkavosťou,“ povedal Fronc.

„Vysoké školy neboli doteraz motivované konkurovať si a bojovať o študenta. Vítam zavedenie konkurencie,“ konštatoval Beblavý. „Napriek nesporným pozitívam ju však považujem za najproblematickejšiu časť navrhovaného zákona, lebo pokračuje v dikcii predchádzajúceho. Nové verejné vysoké školy budú môcť vzniknúť len na základe politického rozhodnutia.“

Hospodárenie vysokých škôl bude kontrolovať Správna rada školy, ktorá môže v prípade potreby uplatniť „blokačnú“ funkciu.

„Najväčším zdrojom financií ostane naďalej štát. Zodpovednosti za vysokoškolské vzdelávanie sa nemôže zbaviť. Prispievať by však mali aj regióny a obce, ktoré majú vysokú školu. No a samozrejme, i študenti,“ doložil Fronc. „Žiaľ, príspevok na vysokoškolské štúdium sa posunul z odbornej roviny do politickej. A bude sa riešiť ako politický problém.“

Verejná vysoká škola bude hybridom

Podľa Beblavého bude verejná vysoká škola do istej miery organizačným hybridom. „Bude verejnou organizáciou, ale štát za ňu nebude ručiť. Prejde na ňu majetok štátu, ale na rozdiel od iných verejných organizácií ho nebude mať len v správe, ale stane sa jej majetkom. V prípade nesolventnosti zákon povoľuje exekúciu alebo konkurz - ale tento postup možno pri väčších vysokých školách vylúčiť. Vie si niekto predstaviť, ako sa zatvorí Univerzita Komenského? Verejné vysoké školy majú a budú mať v rukách tisíce rukojemníkov v podobe študentov.“

Na margo nedostatkov školstva Beblavý dodal: „V reálnom slovenskom svete je pre študentov často rovnako dôležité - ak nie dôležitejšie - formálne potvrdenie, než skutočný obsah vzdelania. Preto študenti nevyvíjajú tlak na kvalitu vzdelania - najmä ak s tým súvisia aj nízke nároky na nich. Tento stav by však už nemal dlho trvať.“

Prečo treba zákon predložiť čo najskôr

„Niektorí nám vyčítajú, že navrhovaný zákon sa podobá českému. Áno, viac ako polovica zákona je prebratá,“ priznal Peter Mederly. „Ale recipovať múdry zákon je múdra vec. A niektoré, pre nás podstatné časti, sme riešili iným spôsobom.“

„Uvedomujeme si, že v pripravovanom zákone sú ešte nedostatky. Ale schopnosť prijať zákon sa vo volebnom roku výrazne znižuje, preto je dôležité, aby sa zákon dostal do Národnej rady čo najskôr, aby o ňom hlasovala už tento rok. Je to v prospech celej spoločnosti,“ povedal Martin Fronc.

SOŇA REBROVÁ