Toto rozhodnutie malo byť po dvaapolročnom úsilí vlády prvým významnejším krokom ku kapitálovému ovládnutiu DMD Holding štátom. Po splynutí DMD Fin s Creditom má totiž nasledovať postupné zlučovanie podnikov v rámci celého holdingu, ktoré sa má skončiť stopercentnou kontrolou štátneho DMD Holding nad DMD Fin. Ona totiž ovláda prakticky všetky životaschopné podniky a štát v nej prostredníctvom DMD Holding vlastní iba 0,014 percenta akcií. Návrh tohto postupu ešte koncom minulého roku schválila vláda.

Podľa predsedu dozornej rady DMD Holding Ladislava Sklenára výsledok včerajšieho MVZ nie je prekážkou. „Schválil sa právny postup zlúčenia týchto spoločností s tým, že mu musí ešte predchádzať prevod piatich akcií na DMD Fin,“ uviedol pre SME. Ako dodal, ide o akcie, ktoré vlastní DMD Servis v Credite. Ak sa má dodržať právny poriadok, akcie sa podľa Sklenára pred prevodom musia oceniť. Sklenár pritom považuje Credit za mŕtvu firmu. Ďalšie MVZ, ktoré by odhlasovalo konečné zlúčenie DMD Fin a Creditu by malo byť zvolané do tridsiatich dní.

Podľa zdroja, ktorý si neželá byť menovaný, ide jednoznačne o pokus oddialiť obnovenie kontroly vlády nad štátnym majetkom. Za odďaľovaním vidí boj o DMD Fin, ktorej sa ľudia v jej orgánoch nechcú vzdať. O predaji akcií sa podľa neho mohlo rozhodnúť už na MVZ 1. februára. Argument o potrebe ocenenia piatich akcií je podľa zdroja smiešny. „Ak ja ako matka idem kupovať akcie svojej dcéry, čo Servis voči Creditu je, kto ma bude žalovať ak ich prípadne kúpim pod cenu?“ pýta sa.

Boj o DMD Holding trvá už dva a pol roka. Kompetentní, medzi nimi aj prezident holdingu Ľubomír Gažák, pritom považujú za dostatočnú kontrolu nad holdingom personálne ovládnutie DMD Fin. Malo ju zaručiť, že do orgánov boli nominovaní ľudia, ktorí sedia aj v orgánoch DMD Holding. Podľa nemenovaného zdroja sa však práve včera potvrdilo, že títo ľudia v skutočnosti nemajú záujem, aby štát znova kontroloval podniky, ktoré dnes patria pod DMD Fin. Na otázku SME, prečo kompetentní hovoria o personálnej kontrole štátu nad DMD Fin, keď potom tí istí ľudia celý proces odďaľujú, povedal: „Oficiálne sme museli hovoriť, že štát personálne ovláda holding, keďže jeho podiel vo Fine je iba symbolických 0,014 percenta.“

V rámci DMD Holding dnes existujú dve vlastnícke štruktúry. Jednou je samotný štátny DMD Holding a druhou spoločnosti DMD Fin a Credit, ktoré sa ovládajú navzájom a ich predstavenstvá pozostávajú z tých istých ľudí. Sú nimi Jozef Mitošinka, Blažej Beňačka a Ivan Šubrt. Mitošinka v štruktúrach holdingu pracoval už za čias Júliusa Tótha považovaného za tvorcu súčasnej zamotanej štruktúry, kde „každý vlastní každého“. V orgánoch DMD Fin a Credit bol podľa kompetentných ponechaný pre svoje odborné kvality. Páni Šubrt a Beňačka boli dosadení po výmene vlády. Ich reakciu na vzniknutú situáciu sa redakcii nepodarilo získať.

Ovládnutie holdingu štátom je potrebné, aby sa podniky mohli pripraviť na privatizáciu. Neustále zhoršovanie ekonomických podmienok slovenského strojárstva totiž spočíva aj v nerealizovanej privatizácii. „Akcie väčšiny týchto spoločností nie sú verejne obchodovateľné a ich hodnota je hlboko pod nominálom, pretože spoločnosti vykazujú záporné vlastné imanie. Preto majú minimálnu možnosť získať potrebný prevádzkový kapitál. Na riešenie štát nemá finančné zdroje. Najrýchlejším riešením sa javí urýchlený prevod štátnych majetkových podielov na FNM SR a ich následný predaj,“ uvádza sa v návrhu reštrukturalizácie DMD Holding schválenom vládou.

TOMÁŠ KURTANSKÝ