„Bol som prekvapený, ako zle a jednostranne som poznal Mikuláša Galandu pred tým, než som začal robiť túto knihu,“ hovorí DEZIDER TÓTH, autor výtvarnej koncepcie a grafickej úpravy reprezentačnej monografie o zakladateľovi slovenského moderného výtvarného umenia, ktorej krst bude zajtra o 17.00 h v Slovenskej národnej galérii v rámci výstavy Európan Galanda.

Ponuku z vydavateľstva Pallas dostal Tóth pred rokom na sympóziu v Trenčianskych Tepliciach, dokonca priamo v Galandovom rodnom dome. „Bola to taká výzva, že som nevedel povedať nie, aj keď som tušil, ako veľa času mi táto práca zaberie.“

Jednota v rozmanitosti

Tušil dobre, a to ešte nevedel o absencii redaktora, takže popri hlavnom texte Zity Kostrovej zaradil dobové komentáre o Galandovej tvorbe od 20. rokov až po súčasnosť, ako aj vyčerpávajúci súpis jeho vlastných textov. Na začiatku existovalo okolo 1500 fotografií a reprodukovaných diel. Úloha navyše - vymyslieť celú knihu - bola síce nečakaná, no Tóthovi súčasne poskytla šancu predstaviť „svojho“ Galandu.

„Po dlhých rokoch sa totiž naskytla prvá veľká možnosť prečítať ho slobodne, bez ideologických nánosov, ale na druhej strane aj bez prílišného tlaku robiť z neho umelca vskutku národného - tým už nakoniec dávno je. Skôr išlo o zámer ukázať ho v súvislostiach s európskymi tendenciami.“

Z dvoch možností - či umelca zopakovať ako jasného a overeného klasika, alebo ho ukázať aj v jeho tvorivých zápasoch, si Tóth bez váhania vybral tú druhú. „Mojím úmyslom nebolo vypreparovať z neho nejakú časť ani urobiť mu pomník, ale ukázať tento zápas.“

Napríklad Galanda bol, najmä vo svojej dobe, pokladaný za eklektika. Tóth má opačný názor. „U máloktorého výtvarníka môžeme nájsť takú neuveriteľnú jednotu, na prvý pohľad je zjavné, že celá tvorba, všetko je to galandovské. Táto pre mňa až mystická jednota je vytvorená z veľmi rôznorodých, akoby nesúrodých vecí. V tom istom čase dokázal tvoriť rôznymi jazykmi maľby. Toto je pre mňa možno z celej práce na knihe najzaujímavejšie - že Galanda vedome použil jednu stratégiu, a keď ju mal, mohol meniť jazykové možnosti, už sa mu to nerozsypalo.“

Racionalista Galanda

Dôsledné objavovanie Galandu nemohlo potom obísť ani zvláštny vzťah charakteristickej citovosti prítomnej v jeho dielach a možno málo vnímanej, ale o to významnejšej racionality. „To, čo pôsobí citovosťou, vzniklo racionálnou kalkuláciou. Je to paradox, ktorý potvrdzuje jeho metóda. Neexistuje obraz, ktorý by začal tvoriť improvizovane, vždy mal kopu prípravných škíc, kresieb, variácií. Ale na druhej strane je tu niečo, čo sa nedá strčiť do poučky, je to zvláštny druh nepolapiteľnej racionality. Galanda nebol improvizátorom, ale racionálne uvažujúcim človekom. I keď výsledok, plný citlivej a zádumčivej nôty, to vlastne vyvracia.“

Obsiahlosť roly, v ktorej sa Tóth ocitol, znásobovala nebezpečenstvo prekročenia únosnej medze vlastného výtvarného vkladu. „Musel som sa krotiť, aby som nepretláčal seba ako výtvarníka,“ priznáva Tóth, „no ja som rýchlo našiel spoľahlivý kľúč a súčasne aj kompas ku Galandovi, a tým bola nesmierne inšpiratívna a silná atmosféra tridsiatych rokov minulého storočia.“

Dobová typografia

Galanda sa v roku 1929 presťahoval z Prahy do Bratislavy a tu za pomerne krátky čas do smrti v roku 1938 vytvoril to, čo dnes považujeme za pilier slovenského moderného výtvarného umenia. Tá atmosféra sa odrazila aj v typografii knihy, Tóth našiel písmo z tridsiatych rokov a na ilustráciu priradil do knihy aj fotografie dobovej architektúry. „Ak je teda v Galandovi aj niečo iné, moje, je to okrem úsilia prečítať ho výtvarne inak práve fascinácia týmto obdobím.“

Súčasťou knihy je aj malá kartička, ktorá je preparovanou Galandovou péefkou. „Chcel som knihu ozvláštniť, aby bola nielen na listovanie, ale aj objektom,“ dodáva Dezider Tóth, ktorý sa vo voľnej tvorbe v posledných rokoch prezentuje ako Monogramista T. D.

Po pozoruhodných publikáciách o Rudolfovi Filovi a Vladimírovi Gažovičovi (obe získali cenu ministerstva kultúry v súťaži o najkrajšiu knihu roka) a terajšom skvostnom diele o Galandovi mu hrozí, že ešte častejšie bude počúvať aj na podobné pomenovanie - monografista. „Robiť knihy o takýchto umelcoch je krásna vec, ale prináša to aj chvíle, keď som sa len netešil. Mnohokrát ma drobná Galandova vecička tak vzrušila a výtvarne podpichla, že som si nazlostený sám na seba povedal - čo tu, človeče, hľadáš, čo sa nejdeš venovať vlastnej tvorbe?“

ALEXANDER BALOGH