Brusel 6.novembra (TASR) - Okamžité poskytnutie plných priamych platieb poľnohospodárom z nových členských krajín EÚ by nebolo vhodné, pretože by nezabezpečilo investície a reštrukturalizáciu, potrebnú na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho sektora v týchto štátoch. Tvrdí to nezávislá štúdia, ktorú dnes v Bruseli zverejnilo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre poľnohospodárstvo.
Podľa dokumentu je reštrukturalizácia poľnohospodárstva jednou z najťažších úloh, ktorá čaká kandidátske krajiny strednej a východnej Európy (KSVE). Hoci situácia nie je rovnaká vo všetkých štátoch, väčšina z nich má problémy konkurovať členským štátom EÚ a proces reštrukturalizácie nie je zďaleka skončený.
Väčšina kandidátov nie je schopná konkurovať EÚ napriek colnej ochrane a menej obmedzujúcim kvalitatívnym a zdravotným normám, uvádza sa v štúdii. Tieto krajiny podľa nej oveľa menej efektívne využívajú pôdu a pracovnú silu. Je to do veľkej miery spôsobené značne nižšími investíciami, roztrieštenými štruktúrami a menej intenzívnymi výrobnými metódami.
V strednodobom časovom horizonte po rozšírení nepovažuje štúdia za možné udržať dva rozdielne súbory politík voči novým a starým členom EÚ. Kľúčovou otázkou je, ako dosiahnuť úspešný prechod k plnému uplatneniu spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (CAP) v KSVE.
Okamžité zavedenie priamych platieb v plnej výške by nebolo vhodné, pretože by posilnilo terajšiu dvojitú štruktúru (komplexné veľkovýmerové farmy na jednej strane, veľmi malé farmy na strane druhej) bez toho, aby zabezpečilo investície a reštrukturalizáciu, potrebnú na zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva v KSVE, píše sa v dokumente, ktorého autorom je francúzsky profesor Alain Pouliquen.
Priame platby farmárom z fondov CAP môžu byť ďalšou oblasťou, v ktorej dôjde k napätiu medzi kandidátskymi krajinami a EÚ. Zatiaľ čo kandidáti ich požadujú hneď od vstupu a v plnej výške, EÚ argumentuje, že by kvôli ich poskytnutiu mohlo dôjsť k vyvolaniu sociálneho napätia. Príjmy poľnohospodárov by totiž vďaka priamej podpore mohli dosiahnuť dvojnásobok oproti ostatným odvetviam.
Okrem toho sa EÚ obáva, že dôsledkom priamych platieb by mohlo byť spomalenie nevyhnutných štrukturálnych reforiem. Podľa EÚ by preto bolo lepšie využívať počas prechodného obdobia tieto fondy iba na podporu štrukturálnych reforiem a programov na rozvoj vidieka, nie na priamu podporu farmárov.
* (spravodajca TASR Robert Sermek) gl
