S násilným správaním, nadávkami na adresu učiteľov a vzrastajúcimi prípadmi šikany sa stretávajú i v susednej Českej republike. Stanislav Bendl z katedry pedagogiky PdF Univerzity Karlovej v Prahe tvrdí: „Pri návštevách základných škôl som si vypočul sťažnosti mnohých učiteľov na zhoršujúcu sa disciplínu žiakov. Sťažujú sa však aj sami žiaci, ktorým sa správanie spolužiakov nepáči – buď preto, že prekračuje hranice detskej tolerancie, alebo preto, že sami zažívajú šikanu. Situácia dochádza niekedy tak ďaleko, že učitelia chodia do školy s obavami a strachom.“
Niektorí z nich školu opúštajú, lebo nie sú schopní neposlušné „stádo“ žiakov zvládnuť. „Týka sa to najmä učiteľov, ktorí začínajú, alebo takých, čo sa do školy vrátili po viacerých rokoch. Po dlhej odmlke boli doslova šokovaní tým, ako pribudlo drzosti, vulgárnosti a prejavovanej agresivity žiakov,“ vysvetľuje S. Bendl.
Ako príklad uvoľneného správania žiakov uvádza príbeh z Prahy, ktorý mu sprostredkoval študent praktikujúci na hodine češtiny: „Učiteľka mala hodinu u deviatakov. Asi tri štvrtiny žiakov počúvalo hudbu z wolkmenov, bez toho, aby jej venovali akúkoľvek pozornosť. Zvyšok triedy sa hlučne bavil. Učiteľka prechádzala medzi lavicami a rozdávala žiakom opravené písomné práce. Žiačka, ktorá mala z písomky nedostatočnú, reagovala spontánne výkrikom: „Ty krava, to je už šiesta guľa! To si snáď robíš srandu, nie?“ Počas tej istej hodiny hodil žiak učiteľke pod nohy pero so slovami „Zober to pero, ty stará krava!“
S. Bendl za roky praxe nazbieral množstvo zážitkov svedčiacich o násilnostiach žiakov. Vie o prípade, keď si žiaci pražskej základnej školy (i na prvom stupni!) najímali za 50 až 100 korún partiu výrastkov a tí „trestali“ učiteľov, ktorí sa oným žiakom znepáčili.
Zaevidovaný je aj prípad, keď v roku 1999 štrnásťročný chlapec zaškrtil svoju spolužiačku.
Alebo keď v septembri ‘97 traja učni v Třebíči zaviedli spolužiakovi násilne do konečníka hadicu z kompresora a potom mu pustili do čriev stlačený vzduch.
V januári ‘96 dvaja chlapci vo veku osem a deväť rokov uniesli v Českej Třebovej štvormesačné dievčatko s tým, že ho zabijú. Nakoniec však odniesli bábätko na políciu, kde žiadali desaťtisíc korún za jej nájdenie.
V januári ‘98 zranil šestnásťročný študent tehotnú učiteľku nemčiny železnou tyčou. V tom istom roku ubil chovanec výchovného ústavu v Chrastavě kusom dreva 47-ročnú vychovávateľku. 51-ročná kolegyňa, ktorá jej prišla na pomoc, skončila v kritickom stave v nemocnici.
V Bratislave žiak strednej školy zastrelil učiteľku nemčiny.
Keď sa prípady vyskytnú ojedinele, poviete si – bola to náhoda. Keď ich však zosumarizujete, zistíte, že ich nie je až tak málo. Ministerstvo školstva ani polícia však zatiaľ nemajú centrálnu evidenciu násilností, ktorých sa dopustili žiaci v škole. A tak sa dá ťažko zistiť, či ich počet stúpa, alebo nie. (sr)
(Zdroj: Pedagogické spektrum 5/6 2001)
