Nonesuch/Warner 2001
Apoštol minimalistickej hudby má určite rovnako veľa nadšených obdivovateľov ako zarytých nepriateľov. Slávny, no starnúci majster zrejme nemá v počítači žiadnu ďalšiu variáciu na svoju tvorbu (ešteže tak! - vydýchnu si tí druhí), a tak prichádza skvostný päťdielny komplet filmovej hudby, ktorý poteší asi tých prvých. Samozrejme, pokiaľ ešte nevlastnia veľkú časť audiozáznamu ku kultovým pohyblivým obrázkom ako Powaqqatsi, Koyaanisqatsi, Dracula, Kundun či Anima Mundi. Skúste hádať: Aký je rozdiel medzi filmovou a ostatnou Glassovou hudbou?
35 Years of Montreux Jazz Festival
Warner 2001
Pod počúvateľným džezom chce početnejšie publikum rozumieť predovšetkým pohodové elektrické blues a skackavé funky (a neskôr aj štipku world music), a tieto očakávania nemohli sklamať ani organizátori slávneho festivalu v Montreux. Tridsaťpäťročná história sa na štyri cédečka nijako nemôže pomestiť, ale aspoň si ju nimi skúsme pripomenúť: od Fats Domina, B. B. Kinga a Stevieho Raya Vaughana až po Miltona Nascimenta a Caetana Velosa. Veselý výber prvotriednej zábavy.
Krzystof Penderecki: Complete Cello Concertos
Finlandia/Warner 2001
Story jedného z najvýznamnejších žijúcich komponistov, príslušníka takzvanej poľskej školy, je poučným príbehom o tom, ako sa priebojný búrlivák na staré kolená k ľubozvučnejším tónom obrátil. A nevodí sa mu zle… Po avantgardnom violončelovom koncerte zo šesťdesiatych rokov sú dva ďalšie v bravúrnej interpretácii (fínsky sólista Arto Noras a Sinfonia Varsovia pod vedením samotného autora) dôstojnou ukážkou predposledných chvíľok takzvanej vážnej hudby nedávno skončeného storočia.
Dave Brubeck: The Crossing
Telarc Jazz 2001/Divyd
Dave Brubeck bol vždy čímsi viac ako len „obyčajným“ džezmenom. Snaha vytvoriť niečo výnimočné, zásluhy o džez i mimovoľné presahy do vážnej hudby mu už dávno zaistili miesto pre bustu v zlatej sieni hudby 20. storočia. Hoci nedávno oslávil osemdesiatku (!), klavír ešte nehodlá zavesiť na klinec a tento elán mu musíme závidieť. S novým albumom starký prináša prevtelenie džezu, ako ho už poznáme, ale v rýchlych skladbách ešte stále pomerne svieže a v baladách plné rozcíteného, až chopinovského výrazu.
Thomas Larcher: Naunz
ECM 2001/Divyd
Aj v čase počítačov a internetu ešte stále jestvujú skladatelia, ktorí uprednostňujú pri vyjadrovaní klavír či violončelo. Nuž, určite ešte je aj tu čo objavovať. Sympaticky vyzerajúci tirolský skladateľ Thomas Larcher dnes píše nanajvýš vážnu hudbu, obohatenú o trpkú skúsenosť povojnovej avantgardy, ale aj o výdobytky priezračnej Novej jednoduchosti Arvo Pärta, motorického minimalizmu a možno aj (so značným odstupom) džezu. S tým nie je ľahké si poradiť.
Autor: SLÁVO KREKOVIČ(Autor je šéfredaktor 3/4 revue)
