Mir, vážiaci 135 ton, zostúpi 15. až 21. marca z obežnej dráhy, po vstupe do hustých vrstiev atmosféry jeho hlavná časť zhorí, ale trosky v súhrnnej váhe 40 až 50 ton majú spadnúť do mora kdesi medzi Austráliou a Chile, kam nevedie žiadna lodná doprava. V prípade, že by sa padajúci kolos vymkol spod kontroly, mohli by sa jeho časti pri prelete severnej pologule podľa agentúry APA zrútiť rýchlosťou asi 400 kilometrov za hodinu na nemecké alebo rakúske územie. Presná dráha bude známa až niekoľko hodín pred záverečným manévrom stanice.
Austrálsky denník The Weekend v sobotu oznámil, že úrady sa pripravujú na možnosť, že zvyšky stanice Mir dopadnú tento mesiac na austrálske územie. Austrálska správa pre bezpečnosť civilného letectva už pilotov varovala, že presnejšie stanoviť dráhu Miru k Zemi bude náročné. Očakáva sa, že na zemský povrch dopadne asi 1500 fragmentov Miru s váhou 20 až 700 kilogramov. Už malá chybička pri stanovení dráhy trosiek stanice, spôsobená napríklad nepredpokladanými atmosférickými podmienkami, môže podstatne zmeniť miesto ich dopadu.
Rakúska kozmická agentúra (ASA) upozornila, že jednotlivé úlomky Miru môžu dopadnúť i na územie alpskej republiky. „Teoreticky môže byť na juh od 52,6 stupňa severnej šírky - teda asi od Berlína - zasiahnuté ktorékoľvek územie, ale len za predpokladu, že by cielený pád pomocou brzdných manévrov nevyšiel,“ povedal agentúre APA.
Šéf nemeckého Centra pre letectvo a vesmír (DLR) Walter Kroll v Berlíne povedal, že nie je žiadny dôvod na „paniku alebo poplach pred katastrofou“. „Je to veľmi nepravdepodobné,“ povedal nemecký austronaut Thomas Reiter, ktorý sám pracoval pol roka na Mire. (čtk, r)
