Topoľčiansky rodák ĽUBOMÍR VIŠŇOVSKÝ si vlani v NHL vyslúžil ocenenie Najlepší nováčik medzi obrancami. V drese Los Angeles Kings nazbieral 39 bodov (7 + 32) a pozoruhodných + 16 bodov v účasti na ľade pri vsietených, resp. získaných góloch. Jeden z najmenších bekov súťaže (178 cm) udivoval ofenzívnou hrou, presnou rozohrávkou, dobrou strelou. Na začiatku tejto sezóny „Višňa“ spoznal aj druhú stranu mince. Mužstvu sa nedarilo, ani jemu nepribúdali body, ba dokonca v niekoľkých zápasoch ho tréner Andy Murray vynechal zo zostavy. V sobotu večer 25-ročný slovenský reprezentant už zaspával spokojne: hral a jednou asistenciou sa pričinil o víťazstvo kráľov nad Atlantou 4:1.

Prelomili ste čiernu sériu piatich prehier za sebou. Opíšte atmosféru v hale a kabíne.

„Zo všetkých strán bolo počuť – konečne! Prehry nás zrážali na kolená, mužstvo sa potrebovalo uchytiť. Jeden vyhratý súboj však ešte neznamená, že sme z krízy von, navyše Atlanta nepatrí k najsilnejším tímom v NHL. Viac napovedia nadchádzajúce stretnutia na našom ľade s Calgary, Detroitom, Dallasom. Pre mňa ako obrancu je dôležité, že sme dobre podporovali hráčov vpredu a po predchádzajúcej streleckej mizérii sme dali viac ako dva góly – to bol základ víťazstva.“

Mužstvo sa vlani prebojovalo do play off, kde vyradilo Detroit a až v sedemzápasovej sérii podľahlo neskoršiemu víťazovi Stanley cupu Coloradu. Čo sa stalo, že vstup do nového ročníka tímu Kings nevyšiel?

„To zostáva záhadou aj pre mňa. Spočiatku bolo všetko v pohode, v príprave sme vyhrávali jeden zápas za druhým. Prišiel nový ročník NHL, domáce prehry s Minnesotou, Tampou, Washingtonom a dobrá nálada sa vytratila. Začalo sa robiť dusno, prišli nečakané výmeny hráčov, do toho vošli zranenia kľúčových hráčov. Zrazu sme sa jeden na druhého pozerali inak ako predtým.“

Pod nečakanými výmenami zrejme myslíte aj presun Jozefa Stümpela do Bostonu, na maródke stále zostáva kanonier Žigo Pálffy. Z trojice Slovákov ste zrazu zostali v mužstve sám. Vaše pocity?

„Výmena Stümpela do Bostonu nás zdrvila. Ešte večer sme v Tampe spolu večerali a ráno nám prišiel Jozef oznámiť, že v noci ho vytrejdovali. Pritom mal so sebou len pár vecí na teplú Floridu a s tým musel cestovať na sever. Drsné narábanie s hráčmi, ale aj taký je biznis v NHL. Pálffy je stále zranený, pre bolesti chrbta ešte netrénuje. Ja som vo štvrtok v stretnutí s Chicagom nehral, v sobotu po rozkorčuľovaní mi však tréner vraví: dnes ideš na ľad. V zápase s Atlantou som odohral 23 minút, mal som dobrý pocit, že sa mi darí. Kouč ma po skončení potľapkal po pleci s poznámkou – best player! Dobre mi to padlo.“

Ako je to s vašou angličtinou? Nedávno sa tréner Murray spomienkami vrátil do obdobia, keď ste sa nevedeli dohodnúť.

„Po roku v Amerike rozumiem všetkému a dohovorím sa so spoluhráčmi. S českým útočníkom Bednářom chodím na lekcie angličtiny. Dnes už necítim žiadnu jazykovú bariéru.“

Stümpel s Pálffym bývali v L. A. v susedstve. Kde ste si našli ubytovanie vy?

„Prenajal som si dom v oblasti Manhattan Beach hneď vedľa nich. Teraz po výmene Jozefa na východ USA sme zostali susedia len s Pálffym. Je to tiché miesto blízko mora, kam sa rád chodím prechádzať.“

O vás je známe, že máte blízko k počítačom, surfovanie na internete patrí k relaxu po tréningu. Čo zaujímavé ste sa dozvedeli z domova v poslednom čase?

„Na stránke SME som si prečítal,že Skalica v slovenskej Extralige rozbila Martin 9:0 a môj starší brat Tibor dal jeden gól. Z času na čas zavolám rodičom do Topoľčian a aj na diaľku cítim, že u nich mám vždy oporu.“