Po zvolenskom obrancovi Róbertovi Pukalovičovi (41) je košický kapitán MIROSLAV IHNAČÁK (39) druhým najzrelším extraligistom. Rôznymi zámorskými (odohral tri sezóny v NHL v Toronte a Detroite) i európskymi mantinelmi (Nemecko) ošľahaný borec trafil v priebehu necelých pätnásť minút päťkrát do siete Nitry, štyri góly dal za necelých päť minút druhej tretiny.
Pamätáte si niečo podobné vo svojej kariére?
„Nie, päť gólov som určite v živote nedal. Možno u žiakov, ale to sa neráta. Sú také dni, keď človeku padne do siete všetko, do čoho udrie.“
Pri štyroch góloch vám asistoval Sabol. V minulosti to bývalo skôr opačne.
„Tiež sme sa pozastavili nad tým, že sme si vymenili úlohy. Doteraz bol koncovým hráčom skôr Sabol. Spolu s ním a Drotárom sme hrávali aj v minulej sezóne a na ľade to cítiť. Ja najviac ťažím, prirodzene, zo skúseností.“
Po prvej tretine ste v Nitre prehrávali 0:2, tréner Milan Jančuška v takých chvíľach vie poriadne zvýšiť hlas. Urobil to?
„Pridal som sa k nemu aj ja. S takým prístupom, aký mala väčšina spoluhráčov v úvodnej tretine, by sme jednoducho nemali šancu. Viac než moje góly si cením to, že sme dokázali z 0:3 otočiť vývoj až na 10:3. Verím, že pre každého to bolo veľké ponaučenie.“
Výnimočný individuálny výkon sa zvykne v kabíne „prémiovať“. Ako ste obišli vy?
„V Košiciach je zvykom, že strelec troch gólov, prípadne viacerých, rovnako ako brankár, ktorý vychytá nulu, dá do pľacu basu piva. To isté som naložil v Nitre po zápase do autobusu aj ja.“
Ako vnímate úroveň súčasnej ligy?
„Oproti vlaňajšku sa vyrovnala. Aj pred rokom mala svoju kvalitu, teraz išla ešte o niečo vyššie. Ide však o to, aby hráči nastúpili absolútne koncentrovaní a hrali s maximálnym nasadením. Potom sa ľudia majú na čo pozerať.“
V Košiciach sa po vlaňajšej prechodnej sezóne dostáva hokej do obvyklých koľají na špici tabuľky. Nemrzí vás, že sympatickú hru predvádzate v nedôstojnej hale?
„Veľmi, ale to je otázka pre iných. Hľadisko pre dve tisícky ľudí jednoducho nemôže vytvoriť kulisu pre vrcholový hokej. Niekedy ma mrzí, že nehráme aspoň na našom starom dobrom štadióne.“
