Atentát na predsedu Irackej vládnej rady situáciu v Iraku skomplikuje, ale neznamená to kompletný rozvrat. To, že v Iraku nefunguje bezpečnosť, že na jeho území operujú teroristické skupiny aj to, že všetci, čo spolupracujú sAmeričanmi, sú na muške, nie je nič nové. Je to tak už mesiace.
Nič nové zrejme nebude ani na tom, prečo ho zabili. Na výber je viacero dôvodov: Sálim bol symbolom "kolaborácie" s Američanmi, ale aj trpkou pripomienkou minulosti: vzdoroval Saddámovi a viac ako 20 rokov proti nemu bojoval z exilu. Mohol byť aj nepríjemnou víziou budúcnosti. Jeho strana hovorí o islamskom štáte podľa iránskeho vzoru.
Bol šíit, rovnako ako ďalšia zavraždená členka Irackej vládnej rady Akila Hašímiová. Tú zabili muži z bývalých Saddámových milícií. Boli zložené zo sunnitov, ktorí majú teraz strach, že kedysi utláčaní šíiti sa v Iraku predierajú dopredu.
V súčasnosti najhľadanejší terorista sveta abú Músá Zarkaví už dávno vyhlásil, že najlepšou cestou k totálnemu chaosu v Iraku je rozpútanie občianskej vojny medzi tamojšími náboženskými skupinami a národnosťami.
Motívom atentátu pokojne mohla byť aj snaha ukázať, že Američanom to v Iraku nejde. Sálimovo auto vyletelo do vzduchu pred vchodom do koaličného sídla. Spojenci mohli svoje zlyhanie vidieť na vlastné oči. Rovnako ako obyčajní Iračania, ktorí majú pocit, že okrem mučenia väzňov im Američania nič nepriniesli.
Atentát na Sálima prišiel 43 dní pred odovzdaním moci Iračanom. Ešte stále sa nevie, kto moc reálne prevezme, aké budú právomoci dočasnej vlády, či aký bude mať dosah na spojenecké jednotky. Jasné je len jedno: jej členovia si nebudú môcť byť istí svojimi životmi. Napokon ako všetci Iračania. S Američanmi za chrbtom alebo bez nich.
Atentáty na oficiálnych činiteľov v Iraku
19. augusta 2003 - Samovražedný atentát na sídlo OSN v Bagdade: 22 mŕtvych vrátane zvláštneho zástupcu generálneho tajomníka OSN v Iraku Brazílčana Sérgia Vieiru de Mello.
29. augusta 2003 - Bombový útok pred mešitou imáma Alího v Nadžafe, 83 mŕtvych vrátane vodcu bývalej irackej šíitskej exilovej opozície ajatolláha Muhammada Bakra Hakíma.
20. septembra 2003 - Pri atentáte v Bagdade postrelená členka vládnej rady Akila Hášimiová. Svojím zraneniam podľahla o päť dní neskôr.
1. februára 2004 - Dva samovražedné útoky na sídla kurdských politických zoskupení v Erbíle neprežilo 105 osôb a asi 130 bolo zranených. Medzi mŕtvymi bolo veľa predstaviteľov miestnej vlády vrátane vicepremiéra tohto kurdského regiónu.
Neúspešné atentáty
26. októbra 2003 - Raketový útok na hotel Rašíd v Bagdade neprežil jeden americký vojak, 17 ľudí bolo zranených. Námestník ministra obrany USA Paul Wolfowitz vyviazol bez zranenia.
21. novembra 2003 - Obeťou raketového útoku sa mal stať v bagdadskej mešite duchovný vodca irackých šíitov a člen irackej vládnej rady šejch Abdal Azíz Hakím. Strela však neexplodovala.
6. decembra 2003 - Na konvoj, v ktorom civilný správca Iraku Američan Paul Bremer cestoval na bagdadské letisko, zaútočili atentátnici výbušninou a ľahkými zbraňami.
28. marca 2004 - Neúspešný pokus o atentát na irackú ministerku verejných prác Nisrín Mustafá Barvaríovú neďaleko mesta Mosul na severe krajiny. Útok si vyžiadal životy troch jej telesných strážcov, keď neznámi ozbrojenci začali paľbu na ich kolónu. (čtk)
