BAGDAD - V prípade, že by sa definitívne potvrdila prítomnosť sarinu v delostreleckom granáte, ktorý včera v Iraku explodoval, mohlo by to znamenať, že spravodajské informácie o prítomnosti zbraní hromadného ničenia v krajine pred vlaňajším útokom na Irak predsa len neboli úplne vedľa. Hrozba, ktorú by znamenali tieto zbrane v rukách Saddáma Husajna, bola pritom jedným z hlavných argumentov na začatie vojny.
Sarin mal obsahovať delostrelecký náboj kalibru 155 milimetrov, čo je jeden z najčastejších spôsobov jeho armádneho využitia. Podľa prvých informácií išlo o zastaraný druh granátu, ktorý obsahuje dve chemické látky v oddelených komorách a smrtiaca zbraň vznikne až zmiešaním týchto látok po jeho vypálení.
Preto je len málo pravdepodobné, že by sarin do Iraku priniesli až teroristi po páde Saddámovho režimu. Ten napokon priznal, že takúto muníciu vlastnil. Saddám však tvrdil, že ju zničil dokonca ešte pred prvou vojnou v zálive v roku 1991.
Vzhľadom na neporiadok, ktorý v Iraku v posledných rokoch vládol, a klamstvám, ktorými diktátora zásobovali jeho podriadení, je možné, že menšie zásoby či jednotlivé kusy granátov so sarinom mohli v krajine zostať aj náhodne. Pravdepodobne aj preto sú samotní Američania pri hodnotení objavu veľmi zdržanliví. Ďalším dôvodom je, že sa podobné predchádzajúce oznámenia nepotvrdili. Dôveryhodnosť objavu znižuje aj to, že by sa niečo takého prezidentovi Georgeovi Bushovi práve teraz veľmi hodilo.
Druhá možnosť je, že Saddám klamal, chemické zbrane mal až do poslednej chvíle, iba sa ich z nejakého dôvodu, napríklad pre ich zastarávanie, sám bál použiť. A že sa tieto zbrane teraz dostali do rúk odporcom koalície. To by mohlo mať ďalekosiahle následky.
Sarin vyvinuli pred druhou svetovou vojnou nemeckí vedci. Patrí medzi nervovo-paralytické otravné látky, ktoré môžu do tela preniknúť dýchacími cestami alebo cez pokožku. Napadá nervovú sústavu. Pri zasiahnutí sa obeť rýchlo začne dusiť, dostane kŕče a nakoniec sa jej zastaví srdce. Sarin sa dá vyrobiť pomerne ľahko. Iracký režim priznal, že ho v minulosti mal asi 800 ton. Použil ho vo vojne s Iránom a v roku 1988 proti vlastným kurdským obyvateľom.
Sarin sa do povedomia verejnosti dostal v roku 1995, keď ho v tokijskom metre rozptýlili členovia sekty Óm šinrikjó. Vtedy tam zomrelo dvanásť ľudí a päťtisíc ďalších sa priotrávilo.
PETER MORVAY
