Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu - monetarista Milton Friedman je euroskeptik. FOTO - ČTK
Tvorba pracovných miest či zvýšenie konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu na starom kontinente zostalo len na papieri; ekonómovia upozorňujú, že Amerika svoj náskok ďalej zvyšuje.
Hrubý domáci produkt je v Spojených štátoch v prepočte na jedného obyvateľa o viac ako polovicu vyšší než v európskej dvadsaťpäťke. Bohatšie americké hospodárstvo okrem toho napreduje rýchlejšie ako európske. V tomto roku by malo podľa prognóz Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vzrásť o 4,7 percenta. Na porovnanie, ekonomiky dvanástich štátov eurozóny, ktoré tvoria väčšinu populácie európskej dvadsaťpäťky, porastú len o 1,6 percenta.
Podľa hlavného ekonóma ING Bank Jána Tótha sa Európe nielenže nedarí znížiť americký náskok, ale "hospodárska politika únie ide úplne opačným smerom, ako spoločenstvo deklaruje v zmluve z Lisabonu", upozorňuje Tóth. Opatrnejšie to nedávno pre francúzsky denník Le Figaro povedal slovenský minister financií Ivan Mikloš: "O lisabonskej stratégii nestačí hovoriť. Je nutné mať odvahu. Od roku 2000 sa rozdiel oproti USA nezmenšil, naopak zväčšil sa."
Namiesto farmárom radšej do výskumu
Ekonomickí analytici vidia za prehlbovaním hospodárskej priepasti medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi zlé nasmerovanie peňazí z Bruselu. "Polovica európskeho rozpočtu ide na agrodotácie. Vylobovali si to najmä francúzski farmári. Bohužiaľ, na to dopláca aj Slovensko, ktoré po vstupe do únie tiež zvýšilo dotácie," povedal Tóth.
Aby sa Európa začala približovať Spojeným štátom, musela by presmerovať časť finančnej pomoci z poľnohospodárstva do nových technológií. Analytik Ľudovej banky Mário Blaščák je presvedčený, že za americkým úspechom v posledných desiatich rokoch stojí dlhodobé "pumpovanie peňazí do výskumu a vzdelania, z ktorého vzišiel technologický pokrok".
Nemenej významnú úlohu podľa Blaščáka hrá aj americký trh práce, ktorý je oproti európskemu oveľa flexibilnejší. "Keď bola pred pár rokmi recesia v technologických odvetviach, Američania vedeli zo Silicon Valley odísť a zamestnať sa niekde inde," spomenul Blaščák. Zamestnanosť a tempo hospodárskeho rastu sú od seba navzájom závislé.
Friedman: Eurozóna môže o pár rokov skolabovať
Európa nemusí za Spojenými štátmi len zaostať, ale môže ju zastihnúť aj horší osud. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1976 Milton Friedman, ktorý sa zaoberal najmä teóriou peňazí, varuje pred kolapsom spoločenstva krajín s jednotnou menou euro. Milton kolaps pre časopis EUobserver označil za "veľmi pravdepodobný v niekoľkých nasledujúcich rokoch".
Príčinou rozpadu eurozóny by podľa neho mali byť veľké rozdiely v hospodárstvach krajín používajúcich euro. Do eurozóny patria napríklad také odlišné krajiny ako Holandsko a Grécko či Fínsko a Portugalsko. "Nehovorím, že je kolaps nevyhnutný, ale je veľmi pravdepodobný," zdôraznil Friedman.
Ekonóm ING Bank Ján Tóth si myslí, že "spoločná mena je dobrá pre ekonomiky, ktoré sú si navzájom podobné, pri rozdielnych ekonomikách to už nie je také jednoznačné". Eurozóna má dnes problémy so svojimi najľudnatejšími členskými krajinami - Nemeckom a Francúzskom, ktoré nevedia deficity svojich verejných financií vtesnať do troch percent z HDP, ako im to prikazujú maastrichtské kritériá. S podobným problémom sa stretlo aj Grécko. Atény zrevidovali svoj minuloročný deficit verejných financií z 1,7 na 3,2 percenta HDP.
Prípadný kolaps eurozóny by podľa Friedmana znamenal koniec jednotnej meny a krajiny by sa vrátili späť ku svojim národným platidlám.
Porovnanie USA a eurozóny
USA
rok rast HDP nezamestnanosť
2003 +3,1 % 6,0 %
2004 +4,7 % 5,5 %
2005 +3,7 % 5,2 %
eurozóna
rok rast HDP nezamestnanosť
2003 +0,5 % 8,8 %
2004 +1,6 % 8,8 %
2005 +2,4 % 8,5 %
Zdroj: odhad OECD, máj 2004
