.

Poradca poľského ministra financií Jaroslaw Neumann minulý týždeň vysvetlil, že Poľsko si môže dovoliť výpadok príjmov, pretože zrýchlenie ekonomického rastu a prílev daňových príjmov zatiaľ oproti plánu vylepšuje vývoj verejných financií. "V poslednom čase sme zaznamenali rast cien pohonných látok o pol zlotého na liter, čo je nebezpečné pre infláciu. Máme obavy z veľkého cenového šoku, a preto to zníženie," povedal Neumann.

Slovensko o niečom takom neuvažuje. "Ministerstvo financií situáciu monitoruje, ale znižovanie daní na palivá dnes nie je realizovateľné," povedal hovorca ministerstva Peter Papanek. "Nie je správne a vzhľadom na naše členstvo v EÚ dnes už ani možné zmenami v daňovej politike riešiť krátkodobé výkyvy na komoditných a devízových trhoch," dodal Papanek. Navyše si Slovensko podľa Papanka nemôže dovoliť takýto krok vzhľadom na rozpočtový vývoj. "Je pravda, že vývoj štátneho rozpočtu je pozitívny, ale dnes hovoriť o znižovaní daní je stále predčasné, a to aj z dôvodu krytia mimoriadnych výdavkov," dodal Papanek s tým, že mimoriadne výdavky súvisia napríklad s investíciou Kia a výplatou tisíckorunáčky dôchodcom.

S odmietavým stanoviskom ministerstva súhlasia i niektorí ekonomickí analytici. "V princípe by sa nemali spotrebné dane upravovať podľa trhových cien komodít - ani pri spotrebnej dani z pohonných látok, ktorej zvyšovanie (navyše nad rámec povinného limitu) sme nijako nevítali. Meniť sadzby dva- a viackrát ročne, by bolo administratívne náročné a zvyšovalo by to nestálosť daňového prostredia," hovorí analytik Uni Banky Viliam Pätoprstý.

Šéfekonóm Slovenskej sporiteľne Martin Barto sa obáva, že ústupok vlády v debate o vzťahu spotrebných daní a cien ropy by mohli využiť lobisti na presadzovanie mnohých ďalších daňových zmien. "Štát by to nemal robiť, vytváral by sa nebezpečný precedens do budúcnosti. Vysoká cena ropy je signálom určitých procesov vo svetovej ekonomike a vysoká cena palív to prirodzene musí odrážať," hovorí Barto.

Podľa Pätoprstého sú dlhodobo vysoké ceny ropy skôr dôvodom na úvahy o znížení priamych daní. "To by mohlo kompenzovať tlaky na produkčné a životné náklady. Negatívny efekt na verejné financie (v porovnaní s úpravou spotrebných daní) by bol len dočasný. Navyše by bolo po následnom poklese cien ropy politicky neporovnateľne ťažšie zvyšovať priame ako nepriame dane. Benefit pre ekonomiku by tak bol následne vyšší."

Dominantný predajca pohonných látok Slovnaft minulý týždeň vyhlásil, že v prípade poklesu spotrebných daní by znížil i cenu svojich produktov. "Napriek rôznym špekuláciám o maloobchodných cenách ceny sú definované cenou ropy a daňovým zaťažením," povedal generálny riaditeľ Slovnaftu Vratko Kaššovic pre agentúru SITA. Papanek upozornil, že riešenie cien daňami by kazilo trhové prostredie. "Časté štátne intervencie by navyše mohli výrazne znížiť konkurenciu na trhu, keďže by zmenšovali tlak na predajcov palív hľadať riešenia, čo by sa mohlo prejaviť vyššími cenami aj v časoch s nižšou cenou ropy.