Ernest Zmeták bol už dlho chorý. No ešte pred rokom, keď sme pripravovali jeho poslednú výstavu obrazov v Galérii mesta Bratislavy, ktorá sa skončila veľkým diváckym úspechom, udivoval svojou vitalitou. Pripravoval a vyberal diela, prekvapoval pamäťou na mená a ľudí. Poznal každého a všetko, všetko a každého komentoval a súdil. Predovšetkým však maľoval. Vždy bol nespokojný so svetom a ľuďmi, čo mu mnohí zazlievali. Málokto však vedel, že hlavne je večne nespokojný sám so sebou. Ako ťažko chorý posledný rok maľoval variácie na Giotta - niekoľko obrazov denne - a niekoľko obrazov denne premaľovával, pretože raz bol nespokojný s povrchom maľby, inokedy s uchopením motívu.
S Ernestom Zmetákom, ktorý zomrel 13. mája 2004, odišiel posledný slovenský výtvarník z talentovo silnej povojnovej generácie 1919. Študoval v Budapešti u profesora Aba Novaka. Do Bratislavy prišiel už ako hotový človek, ľudsky aj umelecky, aj preto sa jeho diela líšia tak od prác starších kolegov, ako i od generačných spolupútnikov. Pre jeho výraz bola určujúca kresbová predstava. Zo Slovenska maľoval predovšetkým Oravu, Košice a južné Slovensko, kde sa narodil. Okrem toho maľoval celý život Taliansko, kde od roku 1946 chodil takmer každoročne.
V krátkej, ale intenzívnej perióde svojej grafickej tvorby položil po Fullovi nové základy slovenskej grafiky, ktorú odklonil od hložníkovskej expresívnosti smerom k vecnému tvaru. V monumentálnych disciplínach vytvoril niekoľko originálnych mozaík - jedna z nich zdobí priečelie Primaciálneho paláca v Bratislave - a viacero návrhov na gobelíny.
Vo svojich rodných Nových Zámkoch založil Galériu umenia, ktorej venoval diela svetového a slovenského umenia v mnohomiliónovej hodnote. Vášnivo zbieral aj svoje staršie vlastné diela. Vymieňal ich a skupoval. Mal okolo seba veľký počet zberateľov - fanatikov jeho diela, no i epigónov a v posledných rokoch aj falzifikátorov.
Bol priateľom básnikov a tvorcov, ale i ľudí z politiky. Do jeho bratislavského domu na Starej vinárskej chodievali mnohí pre bystrý postreh a novinky z kultúrneho života. Ostalo po ňom dielo a nielen prostredníctvom neho hlboká stopa v slovenskej kultúre.
Posledná rozlúčka bude dnes o 14.45 h v bratislavskom krematóriu.
Autor: HANA VAŠKOVIČOVÁ
