Mala sladkých dvadsaťdva, keď nahrala oficiálny debutový album Come Away With Me, z ktorého sa predalo neuveriteľných osemnásť miliónov kusov. Dnes má útla Američanka Norah Jones o tri roky viac, nie je však umelo vyrobenou hviezdou šoubiznisu, ale svojráznou pesničkárkou, ktorá dokázala osloviť masové publikum. V nedeľu večer sa o tom mohli presvedčiť návštevníci jej koncertu vo Viedni.
Budova Austria Center ukazuje, ako by mohol vyzerať bratislavský Istropolis, keby bol na jeho výstavbu päťnásobný rozpočet - impozantný vonkajší vzhľad, vkusne zariadený interiér a špičkovo vybavená koncertná sála s výbornou akustikou pre niekoľko tisíc návštevníkov. O postavení Norah Jones svedčí, že sálu bez problémov zaplnila.
"Toto je môj prvý koncert vo Viedni. Ešte som tu nebola, no moja učiteľka klavíra odtiaľto pochádzala. Bola som u nej len na jednej hodine ako štvorročná," obrátila sa na divákov, medzi ktorými prevažovali dvojice vo veku 30 až 50 rokov, po úvodnej skladbe speváčka. Vlastne, hudobníčka, pretože Norah vie nielen spievať, ale sama sa sprevádza na klavíri a komponuje. Spolu s päťčlennou skupinou počas večera odohrala výber z doterajších dvoch štúdiových nahrávok, no na rad prišli aj menej známe skladby, s poznámkou "Kto chce počúvať iba veci z CD, môže si ich pustiť doma."
Celý večer sa niesol v komornej atmosfére unplugged koncertu, ktorý je spravidla určený pre menšie priestory, no tentoraz nestratil pôvab. Je to aj tým, že nevystupovala sebastredná hviezda. Hoci na plagáte je len jej meno, koncert je tímová záležitosť a hrajú sa aj skladby hudobníkov zo skupiny či vzorov (napríklad Long Way Home Toma Waitsa). Hudba samotná je zaujímavý úkaz - nie je to džez, ani baladický pop či country music, ale všetko dohromady. Melódie sa nedajú pískať ani pospevovať po prvom počutí, napriek tomu z nich cítiť silu prirodzenosti. Pomaly pulzujúce pesničky by boli gýčom, keby ich spieval niekto iný, Norah však stačia tri tóny a poslucháčov si jednoducho podmaní. Vo Viedni im nadávkovala hodinu príjemnej hudby. Nie strhujúcej, ale upokojujúcej. A to sa dnes cení rovnako vysoko.
FOTO - TOMÁŠ MARTÍNEK
Autor: OLIVER REHÁK, Viedeň
