a čierny Peter sa presťahuje do Púchova. Lenže púchovskí funkcionári vtedy stavili na jednu kartu, definitívnu zmenu trénera a na lavičku posadili na slovenské pomery skutočného odborníka nielen po futbalovej, ale aj fubalovo-psychickej stránke - Milana Lešického. Napriek hlasom mnohých neprajníkov, už od čias federácie, a z roka na rok opakovane, dokazuje, že futbalu aj klubovému zákulisiu a atmosfére rozumie ako málokto. Bol postavený pred dve možnosti - alebo mu to vyjde a bude slávny (čo je to však sláva na slovenské futbalové pomery?), alebo mu to nevyjde a pripíšu mu čierny bod. Lešický je z ľudí, čo vie z minima vyťažiť maximum. Odhadol, kde sú rezervy v kádri a na čo sa dá staviť. Je to ako v pokri, ale práve toto je Lešického parketa. Vytiahnuť z hráčov všetko, aj to málo, čo v nich zostalo a Púchov sa stal malým zázrakom posledných kôl. V piatich dueloch získal 9 bodov, Slovan ani jeden.

Presne táto atmosféra chýba na Tehelnom poli. Mužstvo s lepšou východiskovou pozíciou sa potápa. Namiesto chlapských záverov a hodnotení sa reč obracia na smolu, na nepriazeň rozhodcov a na všetko, čo s futbalom súvisí. Kým Púchov si musel body v posledných kolách vydrieť, Slovan ich púšťal aj v dobre rozohraných zápasoch. A to je signál, že nie je niečo v poriadku vo vzťahoch v tíme, že neťahajú všetci za jeden povraz, že tam nie je pevné vedenie. Klenot slovenského futbalu hrdzavie a o jeho zachovanie je neuveriteľne malá starostlivosť. Dá sa povedať, že ide priam o trestuhodný nezáujem a doslova čakanie, kto a ako nám pomôže. Ako keby futbalovú Bratislavu na Slovensku všetci bezmedzne milovali.

Posledné tri roky sa traduje, že náš futbal má korene na strednom Slovensku. Žilina získala dva tituly po sebe, Púchov hral dva razy v európskej pohárovej súťaži, raz tam bol Ružomberok a iba Petržalka sa dva razy po sebe dokázala vtesnať medzi Stredoslovákov idúcich do sveta. Teraz sa stredoslovenská kvalita rozrástla o ďalší tím. Nováčik súťaže Dukla B. Bystrica pod vedením zdravo ctižiadostivého trénera Ladislava Molnára (včelička asistent Jozef Prochotský patrí ku kvalitnej slovenskej trénerskej výbave) siaha na titul. Šéf predstavenstva Dukly Ján Kováčik v dueli na Tehelnom poli videl, že jeho "zamestnanci" odvádzajú na pracovisku - ihrisku maximum, a tak to má byť v dobrom podniku, o aký mu vždy išlo.

Bystrica však nelieta netriezvo v oblakoch. V tíme síce drieme ohromná sila, ale má menšie skúsenosti ako skvele finišujúca Žilina. Dvojnásobný majster (prvý titul s L. Kalvodom, druhý s M. Lešickým) stavil na obrat na lavičke. Ladislav Jurkemik, ktorý Žilinu pred pár rokmi formoval, si prišiel vychutnať zber úrody z vlastnej sejby. Viacerých hráčov zabudovával do tímu on. Dukla má dvojbodový náskok, Žilina však hrá dve kolá po sebe doma, čo môže byť výhoda. Dukla sa však už naučila zbierať body aj vonku, takže súboj o prvenstvo je absolútne otvorený. A vzhľadom na kvality oboch tímov bude zaujímavý a dramatický. Podobne ako zápletka na dne.

Kto s kým v závere o titul a záchranu?

 B. Bystrica (52 bodov)

Žilina (50 bodov)

Púchov (33 bodov)

Slovan (28 bodov)