BRATISLAVA - Slovensko a päť ďalších nových členov dva týždne po vstupe čelí formálnemu konaniu zo strany Európskej únie. Európskej komisii sa totiž nepozdávajú vysoké deficity verejných financií, ktoré sa musia podľa pravidiel Paktu stability a rastu držať pod hranicou troch percent celkovej hodnoty, ktorú za rok vyprodukuje ekonomika.
Komisia zverejnila správy o rozpočtovej situácii na Slovensku, v Česku, Maďarsku, Poľsku, na Cypre a Malte, v ktorých konštatuje prekročenie povoleného schodku za rok 2003. Slovensko pritom obišlo najlepšie - jeho deficit verejnej správy bol vlani 3,6 percenta hrubého domáceho produktu. Najvyšší deficit malo Česko - 12,9 percenta.
V ostatných štyroch nových členských štátoch - Slovinsku, Estónsku, Litve a Lotyšsku - problémy s deficitmi nemajú.
Očakáva sa, že v júni komisia navrhne odporúčania, ako majú jednotlivé štáty svoje rozpočty korigovať. V júli by tieto odporúčania mala schváliť aj Rada Európskej únie.
"Ako na člena únie sa na nás vzťahujú všetky záväzky z toho vyplývajúce, výšku deficitu nevynímajúc. Preto kontrolu Európskej komisie považujeme za štandardnú procedúru," zhodnotil minister financií Ivan Mikloš. Pripomenul však, že dôležitejšia ako výška deficitu je tendencia jeho vývoja. Slovensko v posledných rokoch svoj verejný schodok znižuje a do roku 2006 ho chce dostať pod tri percentá výkonu ekonomiky.
Podľa Paktu stability by štáty, ktoré prekročili povolený schodok, mali do roka dosiahnuť nápravu, inak im hrozia vysoké pokuty. Nie je to však prípad spomínanej šestky nových členov.
"Pakt stability vyžaduje nápravu deficitu do roka, ak nenastanú mimoriadne okolnosti. Za tie môžeme považovať aj vysoké deficity v čase vstupu do únie, alebo zásadné reformy v ekonomike," povedal komisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia. "Myslím, že pre ktorúkoľvek zo šiestich krajín by bolo veľmi ťažké dostať deficit pod tri percentá v priebehu roka. Preto predpokladám, že budeme žiadať pomalšie znižovanie," dodal.
Problémy s deficitmi majú aj niektorí "starší" členovia Európskej únie - najmä Nemecko a Francúzsko, ktoré nedokážu svoje deficity zmestiť pod trojpercentnú hranicu už niekoľko rokov. Ministri financií únie im síce odpustili peňažné sankcie, ale komisia tento krok napadla.
Sankcie však nemožno zatiaľ uplatniť na šesticu nových členov, pretože tí ešte nepoužívajú jednotnú menu euro. "V eurozóne sú tie pravidlá omnoho prísnejšie. V tomto prípade nemáme v úmysle trestať nové krajiny," poznamenal Almuniov spolukomisár Siim Kallas z Estónska, ktorého krajina už niekoľko rokov hospodári s rozpočtovým prebytkom.
Slovensko chce v budúcom roku znížiť deficit tento rok z očakávaných necelých štyroch percent na 3,4 percenta hrubého domáceho produktu a v roku 2006 až na tri percentá. Až potom sa môže začať proces zavádzania jednotnej meny.
Európsky štatistický úrad Eurostat však nedávno rozhodol, že výpadky vo verejných financiách vyplývajúce zo spustenia dôchodkovej reformy sa započítavajú do celkového deficitu. To môže zámer Slovenska zaviesť euro v roku 2008 posunúť o jeden rok. "Tento deficit by mal mať špeciálny režim posudzovania, pretože vzniká vlastne premenou skrytého deficitu na otvorený, ale nezvyšuje celkový dopyt v ekonomike," hovorí Mikloš. Ako dodal, túto reformu potrebujú aj ostatné európske štáty a ak by sa započítavala do deficitu, bolo by to veľmi demotivujúce.
