Napadla mi vtedy otázka, či práve preto nežil svoj ďalší život tak, aby si mohol na každú minútu svojej minulosti spomenúť bez zahanbenia. Osud si Ivana možno vyvolil, aby spoznal, akú obrovskú cenu má pamäť pre budúcnosť, nielen jeho vlastnú. Nespýtal som sa ho vtedy, kde sa v ňom berie ten úžasný talent a súčasne odvaha k životu osamelého bežca. Kde sa na Slovensku vzal Ivan Laučík?
Už sa ho nespýtam, lebo Ivan je odvčera súčasťou minulosti. Pre našu budúcnosť bude teraz veľmi dôležité, aby sme sa rozpamätali na všetko, čo napísal, povedal a ako žil. Lebo zomrel osamelý bežec. Slovensko osamelo.
Autor: Martin M. Šimečka
