Kapitán slovenskej hokejovej reprezentácie MIROSLAV ŠATAN (29 r.) priviedol Slovensko k trom medailám na majstrovstvách sveta v Petrohrade 2000, v Göteborgu 2002, v Helsinkách 2003 a z Prahy 2004 sa prvý raz vrátil s národným tímom bez kovu. Po prehre v súboji s Američanmi o 3. miesto neskrýval sklamanie.
Slovensko je tretí rok za sebou v najlepšej štvorici na MS. Brali by ste pred šampionátom štvrté miesto?
"Iste nie, to je najnevďačnejšie umiestnenie, aké môže byť. Možno by ho brali Japonci, ale naše mužstvo malo vyššie ambície."
Ako sa kolektív dával dokopy po krutej semifinálovej prehre s Kanadou?
"Koncentrovali sme sa, každý vedel, o čo sa ešte hrá. Po náročnom programe, hrali sme deň po dni, bolo mužstvo unavené."
Zápas s Američanmi nepriniesol žiadne góly v riadnom hracom čase ani v predĺžení. Nevyšli nám presilovky. V čom vidíte príčinu?
"Obidva tímy sa sústredili na obranu. Vedeli sme, že v tomto súboji môže rozhodnúť jeden gól. Náš súper neotváral hru, akoby od začiatku hral na remízu a spoliehal sa na samostatné nájazdy. Presilovky nám nešli tak ako v Ostrave či vo štvrťfinále so Švajčiarskom. Mal som pocit, že Američania si ich prečítali a dobre sa pripravili - nedovolili nám veľa. Na začiatku predĺženia som mal aj ja jednu gólovú šancu, už-už som videl puk v sieti, no Conklin ho v poslednej chvíli zázračne vykopol nohou."
Tím USA vyradil predtým vo štvrťfinále play off v samostatných nájazdoch domácich Čechov. Verili ste, že v penaltách môže Slovensko zvíťaziť?
"Isteže sme si verili. Veď máme útočníkov, čo vedia premeniť blafáky a aj Lašák chytal dobre - pred dvoma rokmi nám vo Švédsku takto vychytal postup do finále. Žiaľ, tentoraz bol lepší súper. Tak to v športe chodí."
Zdalo sa, že v Ostrave utvorili fanúšikovia tímu Slovenska lepšiu atmosféru ako v Prahe.
"Súhlasím. V Ostrave bola menšia hala a viac našich priaznivcov, z davu pretekala do nás energia - lepšie sa nám hralo. Aj v Prahe sme cítili podporu fanúšikov, ale v obrovskej Sazka Arene sa strácali."
