Nemienila sa vzdať ani jednej trate a dobre vedela, že pri takej naháňačke je každá sekunda navyše dobrá. Nepodarilo sa, do semifinále sto kraul šla piatym časom a musela plávať v neskoršom. "Pri mojom ,šťastí' nič zvláštne," podotkla Moravcová.
Od vylezenia z vody po druhom semifinále a štartu motýľkarského šprintu ju napokon delilo len deväť minút. Ani prezliecť si plavky, keďže nerada stojí na blokoch v mokrých, tentoraz nestihla. To jej vždy zaberie minimálne desať minút. "Trochu som naštvaná, ale čo sa s tým dalo robiť. Viem, že semifinálový i rozplavbový čas by mi na zlato stačili, ale päťdesiat motýľ nie je olympijská disciplína a rozhodli sme sa s trénerom, že to bude jeden z tých lepších testov pred Aténami. Keby nebol olympijský rok, určite by som sa na ten šprint vyflákla," vysvetľovala Moravcová so striebornou medailou na krku.
Olympiáda určuje všetko, a tak sa včera Martina vlastne dobrovoľne vzdala zlata. "Môžem byť celkom rada, že mám aspoň striebro. Existovala reálna šanca, že zostanem celkom bez medaily, veď poradie určovali stotiny. Navyše som tesne pred cieľom škrtla o číslo na dráhe a aj som si zanadávala. Pravda je, že keď mám nejaký štart pred tým, tak sa mi delfín ťažko pláva. Nehovoriac už o šprinte, ktorý je pre mňa najťažší," brala to Moravcová realisticky. "Na druhej strane musím byť naštvaná. Bola som jednoznačná favoritka a časom, s ktorým Ruska vyhrala, ja na stovke obraciam. Ale olympiáda má prednosť."
Tesná kombinácia stovky kraul a päťdesiatky motýlik jej už dlho nevonia. "Je to zo strany kompetentných hlúpo rozdelené. Dávajú vedľa seba dve prirodzené kombinácie, pričom sa to tak vôbec nemuselo robiť. Mohli to dať viacej od seba. Nič im v tom nebráni. Aj som si do toho rýpla a pravdepodobne urobia zmenu." Až dnešné finále sto kraul tri minúty po pol siedmej ukáže, koľko síl Martine utorňajšia naháňačka vzala. "Ja viem, že bude tvrdé, ale ja potrebujem tú stovku plávať a otestovať sa."
