Generál Antonio Taguba tvrdí, že v prípade mučenia irackých väzňov zlyhalo velenie, chýbal výcvik a disciplína.
FOTO - REUTERS
Zišla sa vo väznici Abú Ghrajb partia šialených sadistov alebo mučenie irackých väzňov prikázal niekto zhora? Bol to naozaj systém zaobchádzania s väzňami, ktorých sa takto brutálne Američania snažili prinútiť, aby prehovorili? Ani po dvoch týždňoch od odhalenia otrasných záberov svet nepozná odpoveď.
Lídri amerického ministerstva obrany trvajú na tom, že systém nezlyhal. Sú však jediní, čo si to myslia. Je stále jasnejšie, že na vine neboli jednotlivci. Rozchádza sa len miera, ako systém zlyhal.
Generál Antonio Taguba, ktorý vypracoval internú správu, kde sa o týraní väzňov hovorilo vôbec prvý raz, včera pred Senátom povedal, že zlyhalo velenie. Väznenie sa podľa neho mohlo zvrhnúť na mučenie len vinou nedostatočnej disciplíny a slabého výcviku.
Iračania, medzinárodné organizácie zaoberajúce sa ochranou ľudských práv a Červený kríž tvrdia ešte čosi iné. Podľa nich nešlo o chyby vo velení alebo neporiadok. Zhodujú sa, že na vine je politika. Čoraz častejšie sa objavujú verzie, ktoré hovoria, že na vine je nastavenie americkej spoločnosti po 11. septembri.
Rozruch spôsobila pondelková správa Medzinárodného výboru Červeného kríža. V tajnom dokumente, ktorý bol určený americkej a britskej vláde a teraz ho zverejnil denník The Wall Street Journal, sa hovorí, že 70 až 90 percent irackých zajatcov hodili do väzenia omylom. A hlavne: vojaci sa k nim systematicky správali brutálne a surovo.
Podľa zajatcov, ich rodín a podľa ľudí z Červeného kríža existoval vzor, ako postupovať voči zajatcom. Červený kríž nehovorí o situácii vo väzniciach, ale o tom, čo sa dialo predtým, ako zajatcov zavreli. Hovorí, že vojaci systematicky ničili majetok zajatcov, rozkopali dvere, nábytok a všetkých ponižovali.
V čase šoku z mučenia väzňov je to ďalší argument, ktorý má ukázať, že americkí vojaci cielene týrali Iračanov, väčšinu z nich dokonca úplne bezdôvodne, pretože boli nevinní.
Americké médiá sa po prvotnom zdesení usilujú odhaliť čo najviac podrobností. Súčasťou ich pátrania je aj snaha pochopiť, ako môžu ľudia, ktorí vyrástli v slobodnej krajine, vôbec mučiť druhých ľudí. Najčastejším záverom expertov je, že vojaci žili v presvedčení, že robia niečo v záujme vyššieho princípu. Takýmito argumentmi sa bránia aj už obvinení siedmi vojaci. Tvrdia, že len plnili rozkazy a boli presvedčení, že fotografie majú byť výstrahou pre ďalších zajatcov, ktorí by nechceli pri vyšetrovaní spolupracovať.
Psychológovia a vojenskí historici sa zhodujú, že podobne si krutosť ospravedlňovali ľudia aj počas holokaustu či izraelsko-palestínskeho konfliktu. Zakaždým si navrávali, že to musia urobiť, aby zabránili ďalšiemu vraždeniu, aby zabránili vojne.
Naďalej nie je úplne jasné, či mučenie niekto vojakom naozaj prikázal. Či armáda dostala rozkaz vytĺcť z podozrivých podrobnosti aj za cenu prekročenia princípov ľudskosti. Isté však je, že niekde v pozadí naozaj bude atmosféra Ameriky po 11. septembri. Krajina odvtedy žije v pocite, že je vo vojne a chce ďalšiemu útoku zabrániť za každú cenu.
