, kde chce tovar nakupovať. Stačí predložiť občiansky preukaz, prípadne iný doklad totožnosti a netreba zabúdať ani na doklad o výške príjmu. Také sú najčastejšie doklady, v niektorých prípadoch sa vyžadujú ešte ďalšie. Ak má človek tieto veci so sebou, pracovník predajne komunikuje so splátkovou spoločnosťou, ktorá v priebehu niekoľkých minút rozhodne o tom, či kupujúci spĺňa stanovené kritéria, predovšetkým, či bude schopný splácať poskytnutý úver. V prípade kladného vybavenia zákazník zaplatí akontáciu a tovar si odnesie domov. Splátkové spoločnosti dokonca umožňujú, aby ich doterajší zákazníci mohli využiť aj nulovú akontáciu - to znamená priamo v predajni nemusia zaplatiť ani priamu platbu.

Ďalší postup má takisto jasné pravidlá - v pravidelných mesačných splátkach spláca úver v takej výške a tak dlho, ako sa so spoločnosťou dohodol.

Rozhodujúcim kritériom pri výbere splátkovej spoločnosti môže byť celková cena, ktorú bude musieť za tovar - teda za úver od splátkovej spoločnosti - zaplatiť. Musí si porovnať, aká by bola výsledná cena tovaru - brať do úvahy akontáciu, splátky a všetky ďalšie poplatky. Vhodným ukazovateľom je práve ročná percentuálna sadzba nákladov, ktorá vyjadruje aké percento z úveru musí spotrebiteľ zaplatiť splátkovej spoločnosť za rok. Okrem ročného úroku zahŕňa aj ďalšie poplatky spoločnosti.

Alternatív - akú akontáciu, či akú lehotu splácania si vybrať - je viacero. Splátkové spoločnosti ponúkajú v tomto smere širokú možnosť manévrovania - od minimálnych priamych platieb až po dostatočne dlhý čas, za ktorý treba úver splatiť. Plusom je takisto fakt, že ani ručiteľ nie je v mnohých prípadoch podmienkou. (rbs)