a, súčasné zákony im to však neumožňujú. Stáva sa tak, že niektorí ľudia túto situáciu zneužívajú - zvykli si nakupovať tovary cez viaceré splátkové spoločnosti, pričom s ich splácaním si problémy nerobia a s tovarom naložia, ako sa im zachce bez dodržania splátkových povinností. Splátkové spoločnosti tak nie sú chránené pred takýmito "klientmi" - pretože nemajú šancu zistiť, či ten alebo onen záujemca o splátkový predaj prostredníctvom ich spoločnosti nie je problémovým zákazníkom v niektorej inej.
Fungovanie úverového registra by mnohé vyriešilo. Zákazníka X, ktorý by si chcel kúpiť na splátky určitý tovar v spoločnosti Y, by si splátková spoločnosť preverila prostredníctvom registra a zistila by, či si už vybral úver v iných splátkových spoločnostiach, resp. či si nespláca automobil, ktorý si obstaral na lízing a predovšetkým, či si pravidelne bez problémov uhrádza z toho vyplývajúce záväzky. Aj napriek plneniu záväzkov by splátková firma vedela posúdiť aj jeho solventnosť - či by jeho príjmy uniesli ťarchu ďalšieho úveru a na základe toho by sa rozhodla o poskytnutí alebo neposkytnutí úveru. Ideálne by bolo, keby register splátkových a lízingových spoločností bol prepojený aj s registrom bánk.
Návod zo zahraničia
"Príkladom na riešenie tejto problematiky je situácia vo Veľkej Británii. Tu vznikla spoločnosť CIFAS, ktorá sústredila údaje o
klientoch nielen splátkových a lízingových spoločností, ale aj telekomunikačných operátorov, dodávateľov energií a samozrejme, bánk, čím vytvorila databázu s komplexným pohľadom na žiadateľa o úver, pôžičku, lízing alebo inú finančnú službu," vysvetlil Ing. Stanislav Hroš z Asociácie organizácií splátkového predaja. "Radi by sme aj my prevzali ich skúsenosti a vytvorili podmienky pre podobnú činnosť u nás." Keďže spoločnosti nemôžu získavať informácie z úverového registra, využívajú expertné scoringové systémy na vyhodnotenie bonity klienta, snažia sa tak aspoň sčasti minimalizovať svoje straty. Úverový register je na Slovensku problémom od začiatku fungovania splátkových firiem, hoci po ňom volajú neustále, zákon o ochrane osobných údajov jeho fungovanie neumožňuje. Firmy tak nemajú šancu vymieňať si informácie o klientoch a sledovať ich históriu. Hoci úverové registre sú bežnou záležitosťou v mnohých krajinách Európskej únie, náš zákon o ochrane osobných údajov je v tomto smere oveľa prísnejší.
Splátkovým spoločnostiam do určitej miery pomohla jedna z noviel trestného zákona, v rámci ktorej sa znížila výška škody u úverových podvodov, od ktorej ho možno považovať za trestný čin. Predtým trestný zákon hovoril o úverovom podvode až od sumy
36 000 Sk, problém splátkových spoločností to absolútne neriešilo. Teraz sa táto sadzba znížila na dvojnásobok minimálnej mzdy - v súčasnosti je to 12 160 Sk. Znamená to, že nesplácanie úveru od tejto sumy je považované za trestný čin úverového podvodu. Hoci situáciu splátkových fi-
riem to rieši len do určitej miery, ako nám potvrdil prieskum medzi spoločnosťami, ľudia si najčastejšie volia úver okolo 10 000 Sk.
"Aj uvedenú novelu trestného zákona považujeme za úspech, pretože hodnotenie výšky škody pre trestný čin sa odvíja v celom trestnom zákone od minimálnej mzdy a túto filozofiu nie je možné zmeniť. Takáto definícia trestného činu však pomáha u tých klientov, ktorí chcú naše spoločnosti úmyselne poškodiť, navyše musí sa preukázať úmysel spáchania trestného činu, čo je v súčasnom systéme preverovania veľmi komplikované, pretože zaplatenie čo len jednej splátky neguje možnosť preukázania úmyslu spáchať úverový podvod," dodáva Hroš. Ako ďalej potvrdil skúsenosti splátkových spoločností, prevažná väčšina neplatiacich klientov neplní svoje povinnosti z ekonomických dôvodov. "Dôvodom bývajú ich zmenené príjmové podmienky, alebo nedokážu odhadnúť svoje ekonomické možnosti a v kombinácii s nízkou úrovňou právneho vedomia nedocenia dôsledky právneho a exekučného vymáhania pohľadávok. Ak sa totiž klient nedohodne a je vydaný platobný príkaz, dlžná suma sa zvýši minimálne o 30 až 40 percent. Pri postúpení na exekúciu sa dlh vyšplhá až na dvojnásobok a exekútor môže pristúpiť aj k odpredaju hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré sú majetkom dlžníka." V súčasnosti k problémom so splácaním prispeli ekonomické reformy v sociálnej oblasti a stabilita zamestnanosti klientov.
(rbs)