BELEHRAD - Muž obvinený zo zosnovania atentátu na bývalého srbského premiéra Zorana Djindjiča Milorad Lukovič, ktorý sa po 14 mesiacoch skrývania 2. mája sám prihlásil polícii, stál včera prvýkrát pred súdom. Predstavil sa sudcom svojím rodným menom Milorad Ulemek (neskôr si ho zmenil na Lukovič), potvrdil deň svojho narodenia a že je vyučený automechanik. Potom požiadal o poskytnutie času na prípravu obhajoby. Porota mu vyhovela a stanovila ďalšie pojednávanie na 10. júna. "Nemal som čas na prípravu," povedal Lukovič, zvaný Legija, ktorého obžaloba viní zo zorganizovania atentátu na Djindjiča s cieľom zvrhnúť jeho prozápadnú vládu a zaistiť návrat Slobodana Miloševiča.
Prvé krátke pojednávanie v kauze Legija sledovala verejnosť s obrovským záujmom. Pred budovou súdu sa tlačili zvedavci aj skupina fanúšikov mŕtveho premiéra Djindjiča s jeho podobizňou na tričkách. Legija opustil súd v sprievode väzenskej stráže s ľahostajným výrazom tváre.
Djindjiča zavraždili 12. marca 2003 pred úradom vlády v Belehrade. Z trinástich obvinených je sedem stále na slobode, sú súdení v neprítomnosti. Väčšina patrí k takzvanému zemunskému zločineckému klanu alebo k špeciálnej policajnej jednotke - červené barety. Za Miloševiča sa Lukovič ako veliteľ oboch skupín zúčastnil na bojoch v Bosne, Chorvátsku a Kosove.
Tridsaťdeväťročný Lukovič sa pred dobrovoľným prihlásením polícii skrýval asi vo svojom dome na kraji Belehradu. O dôvodoch, pre ktoré sa rozhodol práve teraz vzdať, dohodách s ľuďmi z vysokých kruhov a možnosti zníženia trestnej sadzby výmenou za svedeckú výpoveď zatiaľ panujú len dohady. Srbská verejnosť dúfa, že Lukovič, ktorý má zrejme úzke spojenie so zločineckými bosmi a s drogovými dílermi, odhalí pred súdom podrobnosti vražedného sprisahania. Lukovičov právnik včera vyhlásil, že jeho klient povie všetko, čo vie o vražde Djindjiča. Analytici však varujú pred zmanipulovanými informáciami.
Okrem vražedného sprisahania na premiéra Djindjiča je obvinený aj z vraždy Miloševičovho rivala, bývalého srbského prezidenta Ivana Stamboliča v roku 2000 a z pokusu o atentát na dnešného ministra zahraničia Srbska a Čiernej Hory Vuka Draškoviča v roku 1999. (zo, čtk)