Po príchode na pódium vytvorili slovenskí hokejisti reťaz. Spolu s fanúšikmi si zakričali svoj bojový pokrik ciky-caki-ciky-cak. V strede ho všetkým predspevuje obranca Richard Lintner. FOTO SME - PAVOL MAJER

"Nemáme medailu, ale máme hokejistov, ktorých miluje celý národ," vyhlásil v pondelok o druhej ráno pred niekoľkotisícovým davom na Námestí SNP v Bratislave moderátor. Fanúšikovia sem prišli privítať svojich "zlatých chlapcov", hoci z Prahy sa tentoraz vracali iba "zemiakoví". Medzi prítomnými sa určite nenašiel nik, kto by za nadšeného revu nesúhlasil.

Slovensko nezískalo po dvoch rokoch na majstrovstvách sveta v hokeji medailu, ale fanúšikovia dokázali na veľký smútok rýchlo zabudnúť. Pred polnocou začali do centra Bratislavy opäť prúdiť skupiny ľudí. "Idú nám posily," vítal ich muž na pódiu. Takmer povinnou výbavou boli vlajky a hokejové dresy - asi najviac chodilo po uliciach "šatanov". Na prehru už málokto myslel, všetci sa chceli hokejistom poďakovať za dva týždne hokejového ošiaľu.

"Je tu úžasná atmosféra a dúfam, že aspoň takto chlapcom trošku pomôžeme zmierniť ich smútok a sklamanie. Sme s nimi v dobrom aj v zlom," povedal 28-ročný Tomáš z Bratislavy, ktorý bol na námestí s manželkou. Hokejistov chodia vítať každý rok. Tvrdí, že Slováci sú najlepší fanúšikovia na svete. Pridala sa k nemu aj jeho žena Lucia: "Je mi ľúto Janka Lašáka. Určite sa poteší, keď nás tu všetkých na námestí uvidí."

Námestím sa stále nieslo povzbudzovanie, ako by hokejisti práve hrali finále. Ľudia si čas krátili "mexickými vlnami" a donekonečna vyspevovali pesničku Nech bože dá. Tesne pred príchodom mužstva prišla na rad aj hymna všetkých šampiónov od skupiny Queen - We are the champions. "Nevadí, nevadí," kričalo sa vo chvíľach, keď moderátor spomenul, že Slovensko bolo až štvrté.

Medzi fanúšikmi bola väčšina mladých ľudí, našli sa však aj celé rodiny. Blízko pódia, na ktoré neskôr vystúpili hokejisti, nadšene zvierala slovenskú vlajočku aj osamotená asi 70-ročná babka. Tvárila sa, že vystrájanie často podgurážených mladíkov jej vôbec neprekáža.

Po námestí sa potulovalo viac mám, ktoré asi nechceli pustiť svoje dcéry na oslavu samy. Jedna z nich potom vítanie mužstva prežívala oveľa viac ako jej dieťa. Dcéra Vanda tvrdila, že hokejisti si zaslúžia poriadne privítanie, lebo na ľade odovzdali všetko. "Z toho, že nemáme medailu, som sklamaná, ale nie som sklamaná z ich výkonu," vyhlásila nadšene za prikyvovania svoje mamy. Tvrdila, že "naši" boli úžasní. Moderátor sa snažil ľudí stále informovať, kde sú práve autobusy so slovenskými hokejistami. "O chvíľu sú na Slovensku," zakričal za burácania davu. Keď oznámil, že sú v Lamači, nálada gradovala - spievala sa slovenská hymna. "Už tu budú každú chvíľu," sľuboval moderátor.

Opitý mladík, ktorému každú chvíľu ovísala hlava, iba zamrmlal: "To už hovoríš tri hodiny." Kúsok od neho stál muž, ktorý mal celú hlavu v sadre. Trčali z nej vlasy a časť tváre. Pod vrstvou obväzov toho asi veľa nepočul, ale bavil sa úžasne. Na zasadrované čelo mu niekto čiernym perom napísal Slovensko.

Keď hokejisti konečne dorazili, niektorým z nich sa na tvárach zračilo prekvapenie. Ľudia ich vítali ako majstrov sveta. Výkriky - ďakujeme - sa miešali s ubezpečovaním, že štvrté miesto nikomu neprekáža. Na tvárach niektorých hráčov bolo vidieť dojatie. Jozef Stümpel sa na to všetko nemo pozeral a pri odchode fanúšikom ďakoval symbolickým snímaním klobúka a klaňaním sa.

Za hráčov hovoril najmä brankár Ján Lašák. Ospravedlnil sa, že nedoniesli medailu. Sľúbil, že s hocikým na námestí si rád zahrá hokej. "Dáme si samostatné nájazdy, tie mi idú dobre," vtipkoval na svoj účet potom, ako Američanom v zápase o tretie miesto nechytil ani jeden.

Útočník Pavol Demitra sľúbil víťazstvo na blížiacom sa Svetovom pohári. Tréner František Hossa sa za nadšeného jasotu zmohol iba na dve slová. "Ste skvelí," povedal ľuďom na námestí a odišiel.

Hokejisti sa na pódiu dlho nezdržali a ponáhľali sa do autobusu, za ktorým sa potom rozbehli desiatky fanúšikov. Dav ľudí krátko po druhej ráno naposledy zakričal zborovo Slovenskóóó a rozpŕchol sa na všetky strany. Ľudia si sľubovali, že o rok z Viedne určite Slovensko donesie medailu.