S oškretým ramenom a riadne zadýchaný sa trenčiansky rodák Ľuboš Križko dovliekol do mixzóny na európskom šampionáte v plávaní v Madride. Hoci v prvom semifinále znakárskej stovky skončil posledný a celkovo šestnásty, ešte stále ho hrial ranný výkon 56,62, ktorým si nečakane vybojoval účasť na olympiáde v Aténach. Po Martine Moravcovej je len druhým plavcom, ktorý má definitívu. Keďže do Španielska cestoval s B-limitom, stačilo mu v komplexe M-86 dostať sa v olympijskej disciplíne do semifinále.
Podarilo sa na prvý pokus, Ľuboš postúpil z rozplávb dokonca dvanástym najlepším časom. Keď sa jeho meno objavilo na svetelnej tabuli, len neveriacky zízal. "Potajme som dúfal, že také šestnáste miesto by to mohlo byť, ale dvanáste? To ma prekvapilo. Hľadel som na to ako vyoraná myš. Mali ste vidieť trénera Waltera. Takého šťastného som ho ešte asi nikdy nevidel," tešil sa 25-ročný plavec banskobystrickej Dukly. "Ešte si ani neuvedomujem, čo som dokázal. Ani neviem, čo na to povedať."
V Madride sa pláva v otvorenom bazéne, čo Križkovi robilo problémy, no vyrovnal sa s tým. "Celý život plávam vnútri a orientujem sa podľa stropu. Tu som si dlho nevedel nájsť záchytný bod, až potom mi poslúžili štyri stožiare. Škoda, že som večer nezrýchlil. Chcel som atakovať svoj slovenský rekord spred dvoch rokov z armádnych majstrovstiev sveta vo Wahrendorfe, chýbali mi len dve desatiny, ale nevyšlo to. Oškrel som si po 75 metroch rameno o štartovú dráhu tak nepríjemne, že som takmer zastal. Chcel som to napáliť a na chvíľu som zabudol na orientáciu."
Aj preto bol z toho len priemerný čas 57,59 a konečná 16. priečka. "Trochu to mrzí, plával som dovtedy možno rýchlejšie ako ráno. Ale nespokojný nemôžem byť. Lepší úvod šampionátu som si nemohol želať," tešil sa Ľuboš.
RASTISLAV HRÍBIK, Madrid
