e možno aj skončí. V roku 1994 v Istanbule pri svojej premiére skončil 19. dvojbojovým výkonom 292,5 kg, pred odchodom do Antalye nevylučuje, že sú to jeho posledné MS. „V Dukle mám zmluvu len do konca roka a povedali mi, že mi ju nepredĺžia,“ prezradil nám včera tesne pred odchodom R. Lukáč.
Pred siedmimi mesiacmi síce na ME v Trenčíne dosiahol vo váhe do 69 kg výkonom 305 kg aj vďaka sebazapreniu po zranení šliach na sedacích svaloch 4. miesto, ale v Dukle chceli medailu. „Vyčítali mi, že som si zranenie zavinil sám a že som na ňu mal. A tak mi v júni oznámili, že od budúceho roku budem bez zmluvy. Mám síce ponuky aj z iných klubov, ale aj po jej vypršaní má na mňa Dukla ešte rok právo, a tak je možné, že celý ten čas trénovať nebudem. A znova začínať s tréningom už nemienim. Mrzí ma, keď si myslia, že ak má niekto 32 rokov, je už bez perspektívy,“ trpko poznamenal R. Lukáč.
Do Antalye cestuje na rozdiel od skromnej oficiálnej výpravy, ktorá nasadne do lietadla v nedeľu, sám a za vlastné. Ako jediný muž. Na turecké pódiá okrem neho vystúpi už len 22-ročná Žilinčanka Dagmar Daneková, trojnásobná medailistka z trenčianskych ME z kategórie do 53 kg. „Bol jediný, kto sa priblížil k nominačným kritériám,“ prezradil nám reprezentačný tréner mužov Štefan Korpa.
A s akými ambíciami R. Lukáč odlieta? „Šesťdesiatdeviatka v ktorej štartujem, je vždy nabitá. Cítim sa však v oveľa lepšej pohode ako pred ME v Trenčíne, a ak zlomím slovenský rekord (trh 140 kg, nadhod 175,5 kg, dvojboj 310 kg), budem spokojný. Umiestnenie si netrúfam predpovedať, ale medailu považujem za nereálnu,“ dodal borec, ktorého maximom je 8. miesto z MS 1997 v thajskom Čiang-mai.
Do dejiska 71. MS (4. - 11. novembra) sa Lukáč presunie až deň pred súťažou (nad činky sa postaví v utorok), dovtedy si naplánoval pobyt v 100 km vzdialenom hoteli. „Len za pomoci sponzorov. Sám by som to neutiahol,“ dodal.
RASTISLAV HRÍBIK
