Uplynulo iba 90 sekúnd a takmer 20-tisíc divákov v Madison Square Garden sledovalo, ako lopta z rúk najlepšieho basketbalistu histórie prešla obručou. Boli to prvé body šesťnásobného majstra NBA od pamätnej strely z diaľky vo finálovom stretnutí sezóny 1997/98, keď Jordanov kôš v posledných sekundách súboja s Utah Jazz rozhodol o víťazstve Chicago Bulls (87:86) a tým o zisku titulu.

„His Airness“ mal podobnú šancu aj v stredu večer proti New Yorku, jeho trojkový pokus osemnásť sekúnd pred koncom bol tentoraz neúspešný. Nielen preto hodnotila americká tlač Michaelov výkon ako priemerný. Počas 37 minút strávených na ihrisku dosiahol 19 bodov, ale štrnásťkrát minul – z 21 pokusov z poľa trafil len sedem. Okrem toho doskočil päť lôpt, mal šesť asistencií a štyri straty lopty.

Na tradičnej pozápasovej tlačovke – na stretnutí bolo akreditovaných 550 novinárov a prenos sa vysielal prostredníctvom 139 televíznych staníc do 210 krajín – bol Jordan optimistický: „Aj keď toto mladé mužstvo nikdy nič nevyhralo, ba ani nenaznačilo, že niečo vyhrať môže, má šance dosiahnuť konečne úspech.“ O výkone družstva a o svojej slabšej streleckej úspešnosti povedal: „Začali sme dobre, ale nevydržali sme v našej nátlakovej hre aj v druhej a tretej štvrtine. Knicks to, samozrejme, využili. Mrzí ma moja slabšia streľba, bola prikrátka a plochá.“

Stretnutie s Knicks odhalilo to, na čo sa počas niekoľkomesačnej eufórie až hystérie takmer zabudlo. Najlepší basketbalista všetkých čias má medzičasom 38 rokov a hlavne – triapolročná prestávka musela na jeho organizme zanechať hlbšie stopy, ako si sám želá.

Kto čakal od M. J. zázraky, musí byť sklamaný. A to málokto vie o jeho zdravotných problémoch – pre bolesti v opotrebovaných kolenách vynechal od piatka všetky tréningy. Michael Jordan po zápase priznal: „Basketbal sa zmenil, moji spoluhráči tiež. Očakával som iný návrat. Napriek tomu nie som nespokojný. Cítim sa dobre a výkon tímu bol sľubný. Čaká nás však veľmi dlhá a tvrdá cesta.“

(šef)