BRATISLAVA – Politické strany sa na základe utorkového rozhodnutia koaličnej rady budú znova zaoberať otázkou ruského dlhu. Impulzom na novú diskusiu sa stal príklad Česka, ktoré predalo dve tretiny ruského dlhu za približne 20 percent jeho hodnoty. Otvorená ostáva aj možnosť pokračovať v deblokáciách a vylúčený nie je ani vstup Slovenska do Parížskeho klubu.

Väčšia časť politického spektra zatiaľ úvahy o rýchlom spôsobe riešenia ruského dlhu odmieta, pretože ho považuje za nevýhodný. Nový impulz z ruskej strany by však mohol priniesť predseda ruskej Štátnej dumy Gennadij Selezňov, ktorý včera priletel na Slovensko a v programe má aj rokovania s prezidentom Rudolfom Schusterom a šéfom parlamentu Jozefom Migašom.

Český model

Česko vyriešilo otázku čo s ruským dlhom na začiatku októbra, keď vláda podpísala trojstrannú zmluvu so švajčiarsko-gruzínskou firmou Falkon Capital a s ruskou vládou o odkúpení podstatnej časti dlhu Ruska (2,5 z 3,6 miliardy dolárov) za 20 percent. Český štátny rozpočet by to malo obohatiť o takmer 21 miliárd korún.

Kritizovaným momentom českého príkladu je pozadie sprostredkovateľskej firmy Falkon. České médiá upozornili na jej pochybné vlastníctvo, časté striedanie sídla a možnosť prepojenia na ruské mafiánske kruhy. Na Slovensku tieto výhrady prevzalo Občianske konzervatívne fórum prostredníctvom poslanca Františka Šebeja. Ten upozornil na riziko korupcie a na „čistejšiu“ možnosť – vstup Slovenska do Parížskeho klubu veriteľov.

Proti je aj ministerstvo financií: „Nepodporujeme model vyrovnania zadlženosti, ktorý bol dohodnutý medzi vládou Ruskej federácie a českou vládou,“ tlmočil názor ministerstva hovorca Peter Papánek.

Moskva už raz Bratislave podobnú schému odkúpenia dlhu ponúkla. Malo ísť o jednorazový predaj ruského dlhu za 22 percent jeho nominálnej hodnoty. Namiesto 1,2 miliardy dolárov by sme dostali 11 miliárd korún.

Parížsky klub

Združuje najvyspelejšie krajiny, ktoré sa snažia zladiť svoju pozíciu vo vzťahu k najchudobnejším dlžníckym štátom. Jeho úlohou je reštrukturalizovať, prípadne čiastočne anulovať dlhy týchto štátov a motivovať tak ich vlády na reformy. Podmienky, na ktorých sa klub dohodne s dlžníkom, platia pre všetky členské štáty.

Slovensko už raz o tejto alternatíve uvažovalo – v rokoch 1996 a 1997 vtedajší predstavitelia ministerstva financií chceli s vedením klubu konzultovať o podmienkach nášho vstupu.

Podľa neverejného vládneho materiálu by prípadné členstvo Slovenska v Parížskom klube nemalo zásadný význam a bolo by skôr nevýhodou ako výhodou, pretože Slovensko by bolo viazané dohodami klubu s dlžníkmi a nemohlo by podmienky splácania ruského dlhu modifkovať.

Deblokácie

Ruský dlh sa od roku 1995 rieši tovarovou formou. Splátky dlhu za roky 1995 až 2000 predstavovali 803,6 milióna dolárov a na začiatku tohto roku sa dlh znížil z 1,74 miliardy dolárov na 1,19 miliardy ku koncu minulého roku. Takmer 95 percent splátok uhradilo Rusko formou tovarov.

Tento rok sa zrealizujú tovarové dodávky z Ruska za 95 miliónov dolárov. Najväčší objem pripadá na modernizáciu lietadiel a dodávky jadrového paliva a uhlia.

„V súčasnosti pripravuje ministerstvo návrh priorít tovarového vyrovnania zadlženosti Ruska voči Slovensku na rok 2002, ktorý by mala do konca roku 2001 schváliť vláda a odsúhlasiť ruská strana,“ povedal Papanek.

Kritika tohto spôsobu sa v minulosti sústredila na sprostredkovateľa deblokácií – Devín banku. Po jej krachu je zatiaľ otázka spôsobu deblokácií a prípadného sprostredkovateľa otvorená.

JURAJ JAVORSKÝ